2.Door to Face

10 1 0
                                    

Niekedy nad ránom som sa zobudila na príchod Hollie ktorá bola na párty. Celá smrdela od alkoholu. Nebola teda vôbec zodpovedná, lebo ráno nás čakala škola.
Počas ťažkej troj-metrovej cesty od dverí až po posteľ, sa asi desaťkrát zosypala na zem a všetkému sa smiala.

Ráno ma zobudil tradičný budík nastavený na mojom mobile.

,,Bože môj vypni to, lebo mi to odtrhne uši." Zamrnčala Hollie. Hneď na to si na hlavu doslova treskla vankúš. ,,Prosím!"

,,Dobre, dobre.." Vstávala som z postele.

,,Koľko je do Boha hodín?" Pozrela na mňa krvavími očami. Mám dojem že včera nemala len alkohol ale aj marihuanu.

,,Štvrť na osem." Vyzliekala som sa z pyžama.

,,Do riti... Pôjdem až na druhú..." Vzdychla si a zakrila sa až po uši.

,,Ako myslíš." Vzdychla som si. Presne ako som si myslela. Hollie je tak 10-krát horšia ako Ruben. Tá aspoň chodila na párty piatky a nie nedele pred začiatkom týždňa. Síce fajčila, ale marišku určite nie.
Vlasy som si dala do obyčajného
,,hovna,, (drdolu). A s taškou plnou školských hovadín, som vykročila sebavedomo von na chodbu... Ale vrazila som do Liama ktorý sa práve chystal klopať na dvere. Do nosa mi udrela jeho ťažká voňavka, alebo skôr voda po holení. Dverami som mu vrazila rovno do nosa.

,,Aah do piče, kurva!" Držal sa za nos a stonal. Pramienok z jeho tmavých vlasov mu padal do očí takže som nevidela či mu tečú slzy alebo nie. ,,Oh..." Pozrel sa na svoju ruku ktorá už bola celá od krvy.

,,Počkaj.." Vyzliekala som si mikinu.

,,Čo robíš?!" Utrápeno si sadal na zem.

Priložila som mu mikinu ku nosu a zaklonila som mu hlavu. ,,Pomaly dýchaj."

,,Nepotrebujem tvoju pomoc." Zavrčal a odhodil mi ruku z mikiny. ,,Viem čo mám robiť."

,,Ak vieš čo máš robiť, tak mi daj moju mikinu!" Vytrhla som mu ju a pozrela sa na jeho nos.

Všade mal krv. Celkom sa mi zatočila hlava, zostalo mi dosť zle. Zatmelo sa mi pred očami a celé telo mi začalo pumpovať, ako keby niekto do mňa celú večnosť boxoval. Naplo ma zvracať ale viem že som nevracala. Od vtedy si nič nepamätám.

Zobudila som sa až na ostré svetlo ktoré mi šlo vypichnúť oči. Nohy som mala čudne vysoko. Nazrela som a pod nimi som mala asi päť vankúšov. Keď som otočila hlavu na bok do hlavy mi strelila bolesť. Moja ruka bola napichutá na infúziu. Doplo mi, že som u školskej doktorky.

,,Vidím že si sa už prebrala." Prehovoril na mňa hlas.

Otočila som hlavu na druhú stranu a snažila sa prežiť bolesť. V silnom svetle som zbadala Liama. Bože môj...On bol ten posledný ktorého by som chcela vidieť keď sa prebudím z bezvedomia.

,,Čakám tu len aby si mi poďakovala." Vzdychol si a ľahostajne sa pozeral von oknom. ,,No a ešte aj preto, aby som sa vyhol škole ale to je vedľajšie."

,,Poďakovala za čo?" Snažila som sa posadiť.

V tom pribehla do izby sestrička. ,,Dobré ráno Niamh. Ako sa cítiš?" Pristavila sa pri mojej posteli.

Snažila som sa posadiť. ,,Ani neviem."

,,Nie, nie len pekne lež. Mala by si sa poďakovať svojmu priteľovy že ťa sem priniesol." Nahodila na tvári úsmev.

Ak by som pila vodu, celú by som ju na ňu vyfľusla.

,,Priateľ?!" Konečne som si sadla.

,,Áno, láska ja." Liam sa postavil a prišiel ku mne.

Takmer som sa vygrcala na tú bielu plachtu keď ma oslovil láska.

,,A Liam, tebe už je lepšie?" Spýtala sa ho.

,,Sestrička, nič mi nechýba. Ani neviem že som do nejakých dverí narazil." Hovoril tým slizkým presvedčivím hlasom.

,,Dobre. Decká, nechám vás tu osamote, idem." Oznámila sestrička a odišla z izby.

,,Vysvetlíš mi bohactvo, prečo si môj priateľ?!" Nemohla som sa na neho ani pozrieť, tak sa mi hnusil.

,,Nemrač sa na mňa, tiež som neni nadšený že si teraz moja frajerka." Zasmial sa. ,,Ale inak by ma tu nenechali a musel by som trčať v škole."

,,Takže radšej trčíš tu. Fakt logické... A vôbec, prečo si nepovedal že si môj kamoš?" Lahla som si.

,,Videla si ma, niekedy s len kamoškou?"Povedal a hodil sa nazad do sedačky na ktorej bol aj predtým.

Jeho prítomnosť ma totálne unavovala. Bralo mi to všetky sili a začínala ma bolieť hlava. ,,Prosím buď už ticho."

,,Vadia ti moje priateľky, alebo to že teraz si jednou z nich?" Uškŕnal sa a to som ho ani nemusela vidieť.

,,Vadíš mi ty." Nahlas som si vzdychla.

,,Vraj si o mne myslíš že som sukničkár." Povedal bez náznaku úsmevu, ale veľkou dávkou uštipačnosti.

,,Bolí ma z teba hlava." Ignorovala som jeho blbé poznámky.

,,A vraj mám každý týždeň inú."

,,Ak neodídeš ty, odídem ja."

,,Nemyslím si."

,,Nemysli si."

Zdvihla som sa z postele a pozbierala všetky sili čo mi zostali v tele aby som vykročila von. Po troch krokoch ma však zasekla infúzka.

,,Sakra..." Šepla som si.

Liam sa z chuti na mne zabával. ,,Aj by som ti pomohol ale... čo ja viem, podľa mňa sukničkári nepomáhajú."

,,Buď už konečne ticho!" Sadla som si opäť na posteľ.

,,Až keď povieš že niesom sukničkár." Prišiel ku mne bližšie a sadol si vedľa mňa. ,,Niamh."

,,Zabijem Hollie."

,,Čo keď mi to nepovedala ona?" Škeril sa.

,,A kto?" Nechápala som. Nikomu inému som to nehovorila. Dokonca ani Ruben.

,,Až keď uznáš," priblížil sa ku môjmu uchu a šepkal. ,,že niesom sukničkár."

Vzdala som to. Chcela som vedieť či odpočúva moju izbu, alebo tam sú skryté kamery. Pomedzi zubami som predrala to veľké klamstvo. ,,Niesi sukničkár." Šepkala som.

,,Hlasnejšie, asi mi slabne sluch." Priklonil sa ku mojim perám.

,,Niesi sukničkár." Povedala som o čosi zreteľnejšie.

,,Čo prosím?"

,,Niesi sukničkár." Povedala som už normálne.

,,No vidíš. Povedala si mi to ty." Povedal a v jeho tvári bolo vidieť, že sa mi už ďalej venovať nechcel.

,,Hej, hej, hej, hej. Ja som dohodu dodržala. Dožadujem vysvetlenie."

,,Aj ja som dohodu dodržal."

,,Vysvetlenie." Pozrela som konečne na neho.

,,V bezvedomí, keď som ťa niesol na rukách, si si niečo také mrmlala.. A tiež si inak hovorila že ti smrdí moja voňavka." Povedal a postavil sa z postele.

,,Neklamala som."

,,Pekne." Ani nepozdravil a odišiel preč z izby. Nie, že by mi to vadilo, ale slušnosť káže pozdraviť, alebo aspoň oznámiť že sa chystá na odchod.

Tak som si lahla a čakala kým ma prestane bolieť hlava z jeho smradu a slov.

Ahojte. Opäť mi prepáčte za chyby. Dúfam že sa vám ďalšia časť páčila. Čo si myslíte o Liamovy?

Poteší ma hviezdička a koment, poprípade mi napíšte čo sa vám nepáči a čo by som mala zmeniť.
sending love <3











My Last SpaceWhere stories live. Discover now