Hneď keď ma Toby videl, vitiahol sekeru a rýchlym krokom išiel ku mne aby ma pravdepodobne zabil. Zobrala som sekeru ktorá bola položená na stole aby som sa stihla aspoň trochu obrániť. Keď mi chcel sekerou trafiť do hlavy, uhla som sa a prikrížila moju sekeru k jeho krku, ale opatrne, nechcela som mu ublížiť keďže bol môj Senpai. Potom sa pozrel na mňa a potichu povedal : ,,Vidím že s-si niejaká od-od-odvážna~." Pozrela som sa naň ho späť a bojazlivo som mu odpovedala : ,,Asi."
Zobrala som sekeru ktorú som mala v ruke od jeho krku a položila späť na miesto, kde bola. Toby si oddýchol a prisadol si ku mne na pohovku.
Bála som sa čo správí ale iba povedal : ,,Vieš, nemám v-veľa kamarátov a bol b--by som rád, keby by sme boli ka-kamaráti."
Bola som prekvapená, že práve toto Ticci Toby povedal, ale aj tak som prikívla a povedala som : ,,Veľmi rada."
Potom sme si hovorili o živote, čo sme zažili, akú máme rodinu a podobne. Bolo 18:25 no a ja som už musela ísť domov. Rozlúčila som sa s Tobym ale ešte než som odišla, zakričal sa mňa : ,,Zajtra príď zasa, u-ukážem ti Creepypastu." ,, Jasné, veľmi rada." Povedala som a išla som domov. Pokiaľ som prišla domov, bolo 19:05 a už aj večera mi vychladla. Zohriala som si ju a išla som do svojej izby písať si s Toby, dal mi totiž jeho kontakt.
Písala som si s ním tak dlho, že som si ani neuvedomovala koľko je hodín. Bolo 00:02. Išla som sa ešte umyť a úplne šťastná som išla spať...
YOU ARE READING
Môj život s Creepypastami
HorrorJedného dňa sa vydám do lesa, no ale stretnem tam niečo nezvyčajné.