Behal som od rohu k rohu,
aby som našiel zmysel môjho života.
Na každom rohu ma čakalo sklamanie.
Rohov som snaď prešiel 1000, no neprestal som hľadať.
Prišiel som k stene.
"To je koniec?"
Sklamaný a flustrovaný som sa
zložil vedla steny a zaspal som.
Zobudil ma tvoj smiech.
V očiach mi zažiarilo svetlo
a vedel som, že zakázané stenou
je môj osud.
Prekonal som sa a začal som do nej
narážať.
Po necelom mesiaci som do nej spravil dieru.
Uvidel som tvoju krásu.
Tvoj úsmev.
Tvoje oči.
Vlasy a krivky tela.
Bolo to tak krásne, že som sa chcel toho dotknúť.
Zabehla si za roh.
Búral som stenu ako nikdy pred tým a zrazu som sa zastavil a otvoril dvere.
Otvoril som ich mojím srdcom.
Hľadal som ťa a ty si čupela za rohom. Bola si opretá o stenu a pozerala do zeme.
Ublížili ti?
Sklamali ťa?
Odhodil som okovy a chitil som ťa za ruky.
Ty si sa usmiala.
Zdvihol som ťa a povedal ti niečo nádherné, povedal ti čo k tebe cítim.
Môj filter slov sa tou ťarchou zničil a ja som mal chuť ti všetko vyrozprávať.
Ešte mám toho veľa na jazyku, no viem, že sa nájde vela chvíľ kedy ti to povedať.
Za rohom času sme boli my.
Ty na mojích ramenách.
Ja okolo tvojho pásu.
Nikdy ťa nepustím.
Nikdy...
