Harry & Louis - Our Story (Larry Stylinson) cz, sk

Miss you

Dnešok nie je výnimka, mám oblečený čierny golier a slnečné okuliare a sedím na lavičke v parku. Niektorí ľudia sa na mňa pozrú a idú sa spýtať svojich kamarátov či som to naozaj ja, potom prídu a chcú sa vyfotiť, nikdy neodmietnem ale nikdy si nedám dole okuliare, lebo oči prezradia všetko, tak to aspoň vždy hovoril Harry.

„Louis? Louis si to ty?" ozval sa Niallov hlas.

„Ahoj Niall, čo ty tu robíš?" Niall si ku mne prisadol na lavičku.

„Ale len sa tak flákam... " pozdvihol som obočie, aj keď za tým okuliarmi to asi nebolo moc vidno, no moc sa mi to nezdalo. Niall predsa nebýval v Londýne, tak čo tu robí?

„Pravdou je, že idem na jednu talkshow, ktorá bude večer a zajtra idem ešte na koncert Coldplay, divné čo? Kedysi som bol ja ten na javisku a dnes už chodím len ako divák, ale je to fajn."

„To som rád..." Bol som asi jediný zo skupiny, kto prestal žiť verejným životom. Zayn sa chytil hneď od začiatku, aj keď viem, že to tiež nemal zrovna ľahké. Rozchod s Perrie, potom Gigi a vraj mal aj depresie. Liam má krásneho syna, darí sa mu v brandži. Niall je také írske slnko, rozžiari aj tú najtmavšiu miestnosť a Harry... Harryho milujú všetci a všetci ho chcú. Harry má to „veľké srdce" ktoré nikdy nebude biť len pre jedného človeka, viem to lebo som to zažil.

„A ty Lou, ako sa ti darí? Čo vlastne robíš?"

„Nič moc, hľadám nejakú motiváciu ale vždy keď niečo začnem a reálne sa do niečoho pustím tak mi život pošle do cesty ďalšiu a ďalšiu prekážku, najprv mama a teraz Felicité..."

„Prepáč Lou, nechcel som."

„V pohode Niall, ty za to nemôžeš."

„Počuj Lou, viem že asi nemáš chuť, ale nechcel by si ísť so mnou zajtra na ten koncert? Mám dva lístky, mal som ísť pôvodne s kamarátom odtiaľto z Londýna ale zrušil to, takže ak chceš tento lístok je tvoj"

„Vďaka Niall ale nie."

„No tak Louis máš snáď niečo lepšie na programe?"

„Nie, ale -"

„Žiadne ale, predtým ako som vošiel do praku som sa zamýšľal na tým ako nechcem ísť na ten koncert sám a čo sa stane? Boh mi zošle teba, ideme Lou a žiadne nie nechcem počuť!"

Vedel so, že už nemám šancu Nialla presvedčiť, tak som sa s tým jednoducho snažil zmieriť. Dokonca niečo vo mne, tá úplné posledná iskra, ktorá vo mne stále horela chcela na ten koncert ísť. Ale mal som výčitky sám pred sebou. Pôjdem sa baviť? Nemal by som predsa, nie teraz.

„Skočíme ešte na obed Lou? Mám čas do piatej potom už musím byť v štúdiu."

„Ok, môžeme." Niall má na mňa očividne viac ako dobrý vplyv, je tu dvadsať minút a už som dokázal prejaviť viac záujmu o socializáciu ako za posledných pár mesiacov.