Harry & Louis - Our Story (Larry Stylinson) cz, sk

Yellow

„Skočíme ešte na obed Lou? Mám čas do piatej potom už musím byť v štúdiu."

„Ok, môžeme." Niall má na mňa očividne viac ako dobrý vplyv, je tu dvadsať minút a už som dokázal prejaviť viac záujmu o socializáciu ako za posledných pár mesiacov.

-

„Veď si sa toho ani nedotkol! Nechutí ti to Louis?"

„Nie je to v pohode, len už nie som hladný." Bola to pravda, nebol som moc hladný, len som zabudol, že to čo mne príde ako normálna porcia je pre Niall desatina. Tanier ostal skoro celý plný, ale som zvyknutý takto jesť. Nechutí mi jedlo a vodu pijem minimálne, som stále dehydrovaný a bolí ma hlava, ale je mi to jedno. Som v stave kedy mi fyzická bolesť pomáha premôcť tú psychickú.

„Louis nechcem sa do teba starať ale mal by si trochu viac jesť, si kosť a koža."

„Som v pohode Niall, ale vďaka, že sa staráš." Podľa Niallovho pohľadu usudzujem, že som ho veľmi nepresvedčil.

„A čo chalani si ešte s niekým v kontakte?" Spýtal sa ma Niall zrejme so snahou predísť tomu trápnemu tichu, ktoré nastalo.

„Nie a ty?"

„S Liamom si niekedy napíšeme a s Harrym tiež, ale nestretávame sa."

„Hmm..." Nevedel som ako odpovedať ani či vôbec Niall čaká nejakú odpoveď, nechcel som túto tému ani moc rozoberať.

„A čo ty a Harry? Boli ste si predsa takí blízki..."

„Ja a Harry?" spýtal som sa Nialla akoby som prvý krát v živote počul Harryho meno, akoby som zabudol na tých 5 rokov s Harrym, ktoré boli v jednom momente tými najlepšími ale zároveň aj najstresujúcejšími v mojom živote. Na začiatku to nikto neriešil, nikto neriešil, že s Harrym spávame v jednej posteli, že bývame v jednom dome, zatiaľ čo ostatní bývajú sami. Nikto neriešil, že sme sa milovali. Ale potom si to manažment všimol a všimli si to ľudia, fanúšikovia, verejnosť. V hoteloch nám začali dávať dve izby, bolo strašné byť pod jednou strechou s Harrym a nemôcť ísť ani k nemu do izby, nemohli sme vedľa seba sedieť, stáť, jazdiť v tom istom aute. A čo bolo najhoršie „pridelili" mi frajerku – Eleanor a potom ďalšie. Spýtali sa ma s Harrym, ktorý z nás „chce" frajerku, lebo rozhodne nemôžeme ostať single, musia nejako zničiť alebo aspoň zatajiť ten vzťah medzi nami.  Obetoval som sa aby Harry ostal slobodný, aby to nemusel byť on, kto bude musieť predstierať pred fotografmi ako veľmi miluje Eleanor a ako veľmi je šťastný. Harryho to ničilo rovnako ako mňa, chodil do barov a tam sa zoznámil s nejakými ženami, niektoré boli známe a fotografi tam nikdy nechýbali. Z Harryho sa stal sukničkár a lámač ženských sŕdc, manažment vyhral.

Od rozpadu 1D sa z nás stali ešte väčší cudzinci ako predtým. Nemám už na Harryho ani len číslo, nič, žiaden kontakt. Viem o ňom len zo správ, ktoré už nedokážem ani len čítať. Pochopil som, že Harry žije nový, slobodnejší život, bezo mňa. Po rozpade 1D sa stali len dve veci, ja som stratil všetko čo som miloval a stratil som aj seba a Harry získal všetko čo len chcel, stal sa sám sebou, stal sa slobodným. Tak trochu závidím každému kto stretne  Harryho na ulici, kto s ním trávi čas, kto sa s ním môže rozprávať a dívať sa naň ho.

-

Bolo sedem hodín keď som akurát vyrážal do hotela po Nialla, chcel ísť síce taxíkom ale prehovoril som ho.

„Ja už sa tak teším."

„Aj ja ťa zdravím Niall."

„Čau Lou!" zbytok cesty Niall hovoril len o tom koncerte.

„Ozaj a hovoril som ti kto bude na pódiu s Coldplay počas Yellow a Viva La Vida?"

„Nie, kto?"

„JAAA! Ale nikomu to nehovor, bude to prekvapenie."

„Počkať takže ty budeš so mnou celý koncert a potom sa nenápadne vyplížiš na pódium, zaspievaš si a vrátiš sa?"

„V podstate hej."

„Niall!"

„Čo? Sedíme predsa vo VIP dokonca ešte niečo lepšie ako VIP, vraj, hovoril Chris. Na tom štadióne sú nejaké mieste, ktoré sa nachádzajú nad VIP a nedajú sa tam kúpiť lístky, super, že? Okrem nás tam budú ešte nejakí dvaja ľudia, inak len my!"

Na jednu stranu som bol rád, že tam nebude zbytočne veľa očí, ktoré by ma celý koncert hypnotizovali, ale na druhú stranu som si vôbec nevedel predstaviť ten Niallov nástup na pódium.