,,Je to tvoja práca počúvať ma babyboy,"zašepkal vedľa môjho ucha.
,,Pane ale ja..Ja som len babysitter vašej dcéry,"jedinou odpoveďou na túto vetu, mi bol len jeho dominantný úsmev.
Cover by me💕
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby, korekcia kní...
Na okná autobusu padali kvapky prvých jesenných dažďov a ja som mal čo robiť aby som stihol prísť včas na môj pohovor.Autobusy meškali ako každý deň ale dnes až príliš dlho,kvôli zápcham.
Preto som len poprosil šoféra aby mi otvoril dvere a čo najrýchlejšie som bežal popri zápche,v daždi,rovno do firmy Kim Namjoona. Pohovor mi dohodol môj otec ktorý tam pracuje ako účtovník,no vraj má veľmi dobrý vzťah zo šéfovym mladším bratom.
Absolútne som netušil aká profesia to je,ale plat je vraj kráľovský. Stačí ak tam zostanem pracovať pol roka a bohate si nešetrím na cestu do zahraničia,kde by som mohol začať svoju hereckú kariéru.
Udýchane som si skontroloval svoje už aj tak premočené veci,ľutoval som že som si pod košeľu nedal tielko,ako budem pred ním vyzerať?Nevedel som že tá košeľa ja taká priehľadná,ale zase som nemohol čakať že z košele zo second handu vytvorím nejaký navrhársky kúsok.
,,Dobrý deň,moje meno je Kim Seokjin,mal by som mať dnes pohovor s CEO Kim Namjoonom,"vysypal som na brunetku sediacu za recepciou.Len prikývla a začala niečo ťukať do počítača pred sebou.Obzrel som sa okolo seba,všade boli ľudia v drahých oblekoch s kufríkom a kávou v ruke.Každý sa niekam ponáhľal,mal som pocit že keby človek zastaví aby si mohol zaviazať šnúrku,udupú ho.
,,Pán Kim Vás očakáva,prosím tu je karta na výťah a terminál,choďte rovno na najvyššie poschodie,"milo sa usmiala a podala mi čiernu kartu s logom firmy.
Ako povedala tak som aj spravil,prešiel som cez terminál a natlačil som sa do jedného z výťahov a stlačil svoje poschodie.
Ľudia postupne vystupovali,na koniec som zostal už iba ja a nejaké dievča s ktorej výzor kričal "štetka".(Tým nechcem uraziť reálnu osobu na obrázku❤)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ignoroval som ju a vystúpil,vybral som sa rovno do kancelárie šéfa.Jeho sekretárka na nás pozrela.
,,Oh ste tu obaja,"usmiala sa.,,Tak slečna Minjee môžete ísť prvá, pán Seokjin ak Vám nevadí chvíľu počkať," kývla a ja som sa len s miernym úklonom posadil na gauč.Blondína z výťahu,teda Minjee,si to napochodovala do kancelárie,nezabudla samozrejme zväčšiť svoj výstrih a šaty si vytiahla vyššie.
Prekvapením ale bolo že neprešli ani tri minúty a so sklesnutým pohľadom vybehla von. Nervózne som sa pozrel na sekretárku ktorá len kývla aby som vošiel tiež.
Po príchode do miestnosti mi do nosa udrela silná vôňa drahej kolínskej. Všade bol drahý nábytok z dubového dreva a za stolom bolo veľké kožené prázdne kreslo.
Stál pred oknom, vyzeralo to že pochmúrne počasie vonku sa premiestnilo aj na jeho tvár. Tvrdý,prísny,chladný a hlavne naštvaný pohľad. Mal som pocit že keby vedel pohľad zabíjať, ľudia dole na ulici by boli už dávno po smrti.
Ale za to bol tak neskutočne nádherný. Viem nemal by som si to myslieť o hetero ženatom mužovi ale nedalo mi to. Moje vnútorné ja kričalo o to aby ma pritlačil na ten dubový stôl,vyzliekol ma....
,,Vy ste ďalší adept?,"prerušil ma z nemravných myšlienok jeho hlas.
,,Áno pane, volám sa Kim Seokjin," jemne som sa usmial a moje papiere položil na stôl. Elegantným krokom prišiel,sadol si a len zbežne očami preletel papiere.
,,Hm,takže už ste niekedy mal skúsenosti so strážením detí?," pozrel na mňa,rukou si podoprel hlavu.
,,Strážením detí?," pozrel som na neho mierne šokovane. Čakal som akúkoľvek otázku ale takúto rozhodne nie.
,,Myslím že na pozíciu babysittera by ste to mali ovládať, nemyslíte?," nadvihol obočie.
BABYSITTER? To si zo mňa robíš...
Hi cutie pies♡
Tak ako sa vám páči nový príbeh?Ak sa vám páči budem rada ak ma podporíte hviezdičkou alebo dokonca pekným komentárom♡
