V Namjoonovom aute bolo naozaj pohodlne. Teplé kožené sedačky a kúrenie zohriali všetkých čo sedeli v aute. Cestou auto osvetľovali iba svetlá pouličných lámp. Ale aj napriek tomu som mal dokonalý výhľad na toho nádherného chlapa sediaceho pri mne.
Bolo až neuveriteľné ako sa z prísneho a tvrdého šéfa v obleku, ktorého stretol ráno, stal milujúci a starostlivý otec v obyčajnom oblečení. Musel som sa nad tým pousmiať.
,,Ako sa vlastene voláš?"z myšlienok ma vytrhlo ma malé dievčatko, sediace na zadných sedadlách.
,,Rin, čo sme si hovorili o tykaní dospelým ľuďom."napomenul ju prísne Namjoon, odrazu som na okamih zase videl jeho tvrdú stránku. Hm, čo ak je taký aj v posteli..Nie Seokjin, fuj, nesmieš.
,,Že pokým mi to nedovolia mám im vykať,"jemne odula spodnú peru.
,,To je v poriadku kľudne mi tykaj, ja som Seokjin ale môžeš ma volať Jin alebo akokoľvek chceš,"usmial som sa a podal som jej ruku.
So širokým úsmevom ju prijala svojou drobnou ručičkou. Bola rozkošná.
,,Ja som Kim Ha Rin, ale tiež ma môžeš volať ako chceš. Ja ťa budem volať oppa pretože som vždy chcela staršieho brata,"sladko sa usmiala.
Kývol som a otočil som sa späť na predné sedadlo. Keď som Namjoonovi vysvetlil kde môže zaparkovať, vystúpili sme. Len čo sme vystúpili Joonie začal protestovať proti tomu aby som vzal aspoň jednu tašku ale nakoniec vyhral. Cestou nás oboch Rin chytila za ruky. Niekto by si o nás možno pomyslel že sme rodinka. Krásny sen.
,,Pravdepodobne ste zvyknutý na niečo väčšie ale snáď to postačí na dnešnú večeru," zamumlal som nervózne keď som odomykal náš byt.
,,Stále lepšie a útulnejšie než nejaká reštaurácia preplnená ľuďmi,"usmial sa Namjoon. Oh bože pomôž mi, aby som sa nezamiloval len kvôli jeho nádhernému úsmevu s jamkami.
Rýchlo som skryl svoju červenajúcu sa tvár a začal vyberať nákup z tašiek. Namjoon mi pomáhal, zatiaľ čo Rin sa pohodlne usadila na stoličke a pozorovala nás.
,,Ak chceš mám v mojej izbe prítulného kocúra Keksíka, pravdepodobne ešte spí, pretože som ho celý deň nevidel,"usmial som sa na Rin, ktorý vypískla a rozbehla sa k mojej izbe. Ako len vedela že je moja? Mierne som zatriasol hlavou ale začal pomaly pripravovať suroviny na Bulgogi a Japchae.
,,Môžem ti s tým pomôcť?"ponúkol sa Joonie ale ja som len zavrtel hlavou. Pri varení som bol vždy rád sám.
,,Cíť sa tu ako doma, ja sa o večeru postarám."ubezpečil som ho a zapol oheň, na panvicu som si poukladal pripravené mäso a začal ho opekať.
No akonáhle sa okolo môjho pása ocitli dve pevné ruky a na pravom pleci Namjoonova hlava, celý som stuhol. Moje úbohé srdiečko šlo vybuchnúť.
,,Ehm, Namjoon čo to robíš?,"vydal som zo seba trasľavo, v ústach som mal neskutočne sucho.
,,Cítim sa tu ako doma,"zašepkal do môjho ucha.
Hello cutiepies♡
Tak po 100 rokoch je ďalšia časť tu❤ Viem nie je to nič moc ale dúfam že sa vám páčila. Mám na vás ale menšiu otázku ohľadne pokračovania. Bolo by ste radi za pokračovanie Joonieho ako už nie tak nevinného šéfa alebo ešte by to malo zostať pri jemných nevinných a náhodných dotykoch? Veľmi dlho mi to leží v hlave a preto potrebujem pomoc mojich čitateľov. Dajte mi vedieť v komentároch, ďakujeeem💜💜
Purple you all ~
Vaša
<taekooksgirl>
YOU ARE READING
BABYSITTER?!|NAMJIN FF|SK
Fanfiction,,Je to tvoja práca počúvať ma babyboy,"zašepkal vedľa môjho ucha. ,,Pane ale ja..Ja som len babysitter vašej dcéry,"jedinou odpoveďou na túto vetu, mi bol len jeho dominantný úsmev. Cover by me💕 Ospravedlňujem sa za gramatické chyby, korekcia kní...
