Low Battery ✔

17.10. 2032 | To Help A Stranger

Media: Nick Torn

To Help a Stranger

Stacey. New Orleans. Štát Louisiana

Keby Sasha niečo jedla či pila, určite by jej zabehlo. To, čo im Proctor práve oznámil, jej vyrazilo dych. Nick vedľa nej úplne zbledol a už si vedela predstaviť, ako v jeho hlave vznikajú scenáre ich smrti. Proctor ho teraz úplne vystresoval a – koho by tu, doriti, klamala – ju takisto.

Ide po nich ten idiot zo včera, ktorý je zároveň najlepším čističom. No to ďakujem pekne! Skvelé! Čo majú teraz akože robiť? Oplatí sa im vôbec utekať? Asi nie. Možno by ho mali počkať tu, pri tej hnusnej káve, kým si pre nich príde. Aspoň to budú mať z krku a nebudú naťahovať niečo, čo i tak musí prísť. Proctor to musel vedieť tiež. Inak by im to nepovedal s takým vážnym výrazom, akoby už bolo všetko stratené.

„Ak teraz pôjdeme do inštitútu..." začal habkať Nick, ktorý sa snažil zachrániť čo sa ešte dalo. Podľa nej už toho veľa urobiť nemohol.

„Tak si nepomôžete," prerušil ho Proctor krútiac hlavou. Sasha svojmu kamarátovi gestom naznačila no, vidíš! a pretočila očami. Nenapochodujú do inštitútu. Na tom sa predsa zhodli. A ten Douglas ich aj tak ešte stále nenašiel.

„Zrejme nie je taký dobrý, keď sme ešte stále na slobode," poznamenala.

„Ste voľní, pretože to tak zatiaľ chce," odvetil jej. „V tom, čo robí, je naozaj dobrý a začína sa nudiť," neznelo to ako kompliment. Proctor skôr vyzeral, akoby mu Douglas liezol hore krkom. „Dáva subjektom náskok. Pijete tu kávu, pretože vám to dovolil," ukázal na šálky hnusnej studenej tekutiny a Sasha pocítila ešte väčší strach. Ide po nich najlepší čistiť a hrá sa s nimi. A prečo? Lebo môže.

„Doriti," hlesla. Nemali šancu. „Ak nemáme ísť do inštitútu, čo teda máme robiť? Utekať? Oplatí sa nám to vôbec?"

„Neoplatilo by sa, ak by ste v tom boli sami. Doktor Douglas však nevie, že máte aj mňa," uškrnul sa, spokojný sám so sebou a svojím plánom.

„Nebudeš mať z toho problém?" spýtal sa so zatajeným dychom Nick. Dočerta, nemôže byť ticho?! Samozrejme, že Proctor kvôli nim riskoval, ale prestane, ak ho od toho bude odhovárať takýmito otázkami!

„Iba ak sa to dozvedia nesprávni ľudia, čo sa, predpokladám, nestane, že?" veľavravne si ich premeral. Bolo jej jasné, čo tým pohľadom chcel povedať. Ak ich aj napriek jeho pomoci chytia, nesmie padnúť jeho meno. Proctor Smith pre nich bude úplne neznámou osobou, o ktorej nikdy nepočuli. Ušli sami. Nikto im nepomáhal.

Sasha to pochopila a prikývla. Aj ona by od nich čakala rovnaký postup, ak by bola na jeho mieste. To sa jej na ňom páčilo. Nebol naivný a vedel, čo chcel. Tiež vedel pomôcť tým, na ktorých mu záležalo, ale stále pri tom dokázal myslieť na seba. Pud sebazáchovy mu nechýbal a ona tomu, samozrejme, rozumela.

„Isteže nie," ubezpečila ho. „Že, Nick?" otočila sa na neho s rovnakým pohľadom, aký na nich upieral Proctor. Nick rýchlo prikývol. Nič iné nemal na výber. „Takže, aký je plán?" položila si ruku na tú jeho, no on ju z nej vymámil a siahol do vrecka.

Sashi sa to dotklo. Áno, dohodli sa, že sa nebudú správať ako nejakí pubertiaci a kráčať po uliciach ruka v ruke a hádzať sa po sebe. Ale teraz by nejaké uistenie z jeho strany uvítala. Ide po nich čistič a aj napriek Proctorovej pomoci nebolo isté, či z toho vyjdú živí! Stisnutie ruky nebolo zas až tak veľa! Ublížene sa odtiahla a zazrela po ňom.