She is Traitor

Osud

Prešiel už asi týždeň od Wojoonovej smrti. Ja som sa z toho stále nevedela vzpamätať, bolo to tak náhle. Moje zranenie sa, ale už stihlo zahojiť a ja som mohla robiť veci tak ako doteraz. Bolo pre mňa dosť divné to, že všetci vedia, že kto som. Našťastie však netušili, že som princezná a Seokjoon je kráľom.
So Shinwoom sme museli náš vzťah držať v tajnosti, aj tak to aspoň dvaja ľudia vedeli.
Minseok sedel v base za to čo spravil. Už týždeň som ho nevidela tak som sa rozhodla, že mu donesiem nejaké jedlo. Rýchlo som nejaké zobrala z kuchyne a pobrala sa nenápadne za ním. Vošla som do budovi, v ktorej bolo asi 7 ciel, ale iba jedna bola obsadená. Prešla som cez chodbu až ku jeho cele. Uvidela som ho tam len tak sedieť na zemi a hrať sa s prstami.
"Ale pozrime sa, kto sa sem uráčil prísť."povedal keď ma videl.
" Doniesla som ti len jedlo." namietala som.
Postavil sa a prišiel až ku mrežiam aby si zobral tácku s jedlom. Rukami sa chytil dvoch mreží a ja som inštinktívne cúvla.
" Stále sa ma bojíš?"posmieval sa.
" Nebojím, len sa hnevám, že si zabil niekoho nevinného a ani necítiš ľútosť."
"Za Wojoonom mi je ľúto, ale ja ho pomstím a dokončím to čo začal môj brat."
"Nechcel si náhodou zabiť kráľa?" spýtala som sa.
"Vy z kráľovskej rodiny ste všetci rovnakí." povedal.
"O čom to hovoríš?"musela som sa ho spýtať.
" Myslíš si, že to neviem?"odpovedal otázkou.
" Čo ako nevieš?"chcela som z neho dostať odpoveď.
" Vieš dobre o čom hovorím, princezná."
Hneď ako povedal túto vetu som ostala nehybne stáť a z rúk som pustila tácku s jedlom.
" Ha, hádam, že opäť idem hladovieť." zasmial sa.
" Zaslúžiš si to!"vykríkla som.
" Aj tak ma za pár dní pustia a potom zabijem buď teba alebo kráľa. Takže ak si chceš zachrániť život povieš mi, že kto to je." vyhrážal sa mi.
" To mala byť vyhrážka?" nenapadalo ma že čo povedať.
" Povedz mi že kto to je!!"vykríkol silno.
Ja som sa ho celkom dosť zľakla tak som radšej vyšla vonku z toho domu.
Ani som sa nestihla nadýchnuť a už som začula Shinwooa.
" Čo tu moja princezná robí?" spýtal sa milo a podišiel predo mňa.
" Princezná? O čom to hovoríš?" prekvapil ma.
"No to mal byť kompliment, či sa ti snáď nepáčil?" vystrašil sa.
"Nie, práve naopak páči sa mi." ukludňovala som ho.
"Počkať, nie je toto náhodou ten dom kde je uväznený Minseok?"
"Noo... Eeemm..."
"Soyo, čo si tam robila?"
"Bola som mu doniesť jedlo."
"Soyo nesmieš byť na neho taká dobrá." vysvetľoval mi.
"Prepáč."
Zpoza Shinwooa prišli nejakí vojaci a chytali sa vojsť do domu.
"Počkať! Čo tu robíte?" spýtala som sa ich prekvapene.
"Sme tu na rozkaz, kráľovnej, ktorá nám prikázala pustiť väžňa." povedal veliteľ a ja som skoro odpadla.
"Musím odtiaľto hneď odísť."povedala som Shinwoovi a pobrala som sa za Seokjoonom.
Nikde som ho nevedela nájsť, hľadala som až tak dlho, že som nevládala a tak som zašla ku Yeojoonovmu a Wojoonovmu hrobu.
Opäť tam pribudlo pár nových kvetov. Stále som neprišla na to, že kto ich tam dáva. Posadila som sa a začala sa modliť.
"Ani sa nepohni." počula som Minseoka za mnou a videla som ako si nachystal meč priamo k môjmu krku.
"Minseok, čo to robíš?" spýtala som sa so slzami v očiach.
"Aspoň sa konečne uvidíš s Yejoonom." povedal výsmešne.
Pomaly som sa otočila aby som mu videla do tváre.
"Vážne to chceš spraviť?" spýtala som sa smutne.
"S takýmito otázkami na mňa nechoď!" vykríkol.
Už bol 100%ne rozhodnutý, že ma zabije keď tu náhle...