ON : Keď slnko svieti na nebi,
duša mi zavelí: ,,Choď za ňou ,za tou milovanou."
V srdci mi vrie veľká láska ,
aj keď si ty Ruská kráska.
Možno sme od seba vzdialení,
ale v láske nám nik nebráni.
Pricestujem za tebou ,
s veľkou nádejou .
Že milovať ma stále budeš,
A moju lásku mi opätuješ .
Tvoje oči sťa krása národa.
Tvoja duša čistá ako jarná odroda.
Tvoje vlasy ako tá čierna noc.
Či si ťa zaslúžim aj keď máš veľkú moc ?
ONA : Chcem s tebou hviezdy počítať.
Chcem s tebou plakať aj sa smiať.
Každý deň chcem byť len s tebou,
s tebou mojou láskou jedinou .
Chcem po tvojom boku stáť
a do smrti ťa milovať.
Chcem s tebou prežiť tie najkrajšie chvíle ,
aj keď sme od seba vzdialený na míle .
Ujsť ďaleko od bohatstva
a tejto veľkej slávi.
Chcem prežiť život v pokoji bez sluhov a panstva.
Chcem žiť v malej dedine a pásť tam pávy.
Nezáleží na bohatstve a sláve
ani či sú tieto šperky pravé.
Alebo či náš jazyk odlišný je ,
hlavné je že sa milujeme.
A či naša láska nemôže byť večná ?
Tak ako slnko je s mesiacom
a vtáci s oblohou,
ryby s morom
a kvety s prírodou.
ON: Ty si slnko čo rozžiari mi deň.
Ty si čistej rieky prameň.
Ty si kvapka dážďa.
Ty si ako to najkrehšie mláďa.
Ty si rosa čo skoro ráno vstáva.
Ty si slnko čo večer rado zaspáva.
Láska čo vždy bude večná.
Láska čo hory bude prenášať.
Lásky sa budeme aj báť.
Ale mňa to neodradí navždy ťa milovať.
