love gliding [park jisung ☆ sk]

nová story uhuhu

takže detváky moje

škola začala, no ja sa aj tak neskutočne nudím, preto som si rozpísala nový príbeh, ktorý by som chcela aj zverejniť.

bude to chensung fanfikcia s názvom puffed cheeks a bude písaná úplne iným štýlom, než bola táto. basically to bude slice of life príbeh, takže kapitoly na seba môžu aj nemusia nadväzovať. chcela by som sa tam zamerať aj na sociálne siete, čo znamená, že tam budú písané konverzácie a instagramové posty či tweety. celkovo to bude celé také light - chcela by som to pojať z takej humornej stránky, preto v tom žiaden hlboký zmysel nehľadajte, ďakujem :)

prvá kapitolka by mala (ale nemusí) vyjsť v priebehu týždňa, ostatne budem bohužiaľ update-ovať menej často. tento príbeh vychádzal denne, no vaša bitch chce mať dobré známky, aby nebola také sklamanie, preto bude puffed cheeks vychádzať 2-3krát do týždňa.

oh,,, a jisung je zajačí mutant hhh

každopádne dúfam, že obetujete aspoň kúsok vášho vzácneho času a budete príbeh podporovať uwu

love y'all ❤️

-em 💞

===

Vystresovaný Jisung ešte v živote neďakoval za príchod učiteľa tak ako teraz. V hlave mu hrala sladká melódia pesničky Hallelujah, ktorú za normálnych okolností nenávidel, no teraz mu akosi nevadila. Učiteľ bol darom z neba, Jisung dokonca prisahal, že sa nad starým pánom s vyschnutou fixkou v ruke rozsvietila svätožiara. Momentálne pána Kima považoval za spasiteľa, bol pripravený odovzdať mu svoju dušu, nazývať ho bohom. No potom rozdal písomky. Úsmev a eufória zrazu opadli.

Ale frk, jasné, že mal Jisung takmer plný počet bodov! Matematika preňho bola ľahšia, než skoliť všetky tie babenky, ktoré sa za ním na chodbách trhali. A to teda ťažké nebolo - stačil jediný nádych a všetky do jednej zmenili konzistenciu na materiál pripomínajúci horúce maslo. Chcel len vyzerať dramaticky, preto sa smutne nadýchol: "Nechápem."

Chenle sa k nemu nahol. Ako pravý priateľ oprel svoju hlavu o jeho rameno a ruku položil na jeho stehno, ktoré začal pomaly hladiť. Nie že by to chlapcovi niekedy pomohlo. "Čo sa stalo?" jeho hlas sršal obavou. "Ako veľmi zlé to je? Prežiješ? Mám ti tvoju pýchu pofúkať? Potrebuješ doktora? Budeš schopný sa ešte niekedy usmievať? Prosím, musíš, lebo život bez tvojho úsmevu je tmavší než Donghyuckova ri-"

"Toto je tragické," prerušil ryšavec chlapca v panickom móde, "Nechápem, ako som mohol takto pohorieť." Reakcia jeho kamaráta sa mu natoľko páčila, že chcel veci ešte zdramatizovať. Chenlovi sa v rozruchu rozšírili zrenice, svoje ruky ovinul okolo Jisungovho krku a pritiahol ho nebezpečne blízko, aby mu do ucha mohol začať šepkať komplimenty. Chenle vedel, že je malý zajac celkom zainteresoavný školou - veď škola je budúcnosť a k dobrej budúcnosti vedú len dobré známky, veril všetkým kravinám tohto typu. Mladý sám seba trestal aj za dvojku. Za dvojku, pri ktorej Chenle skáče meter dvadsať od šťastia. Za dvojku, ktorú Jeno a jeho štvorky snáď nikdy neuvidia a nezacítia. Zelenovlasý samozrejme Jisungove zapálenie študovať plne podporoval, preto sa v momente prepol do mamičkovského režímu a chránil zajka pred upadnutím do známkovej depresie, aby sa náhodou nepridal do tej bandy zničených zombíkov a prepadlíkov, ktorí podľa legendy strašia v opustených chodbičkách ich školy. Pohľad mu však skĺzol na papier s testom, ktorý chlapec zvieral vo veľkých rukách. Oh, ten šok, čo Chenle zažil.

"Stratil si iba dva body!" zakričal naštvane, "Dva body, Jisung! To je asi toľko, koľko som ja získal z posledných piatich testov dokopy! Priviedol si mi srdcovú zástavu kvôli dvom bodom?!"

Zajac sa zlomyseľne zasmial: "Prepáč, ale tie reči s tým úsmevom boli zlaté. Ktokoľvek si ťa v budúcnosti povolá za osobnú slúžku a daruje ti svoje priezvisko, má do riti šťastie."

"Naser si," odfrkol si Chenle a založil ruky na hrudi. "Najprv mi zožerieš moje milované mrkvičky, potom ma prinútiš stratiť zdravú myseľ a nakoniec sa škeríš, akoby mi to každú chvíľu nemalo spraviť ujmu na zdraví. Toto ti nehodlám tolerovať."