Maya bude nútená vydať sa za muža, ktorého nemiluje, aby zachránila svoju rodinu pred dlhmi. Arogantný Daniel jej znemožní žiť život, o ktorom snívala. Typické dievča žijúce vo veľkomeste si bude musieť zvyknúť na svoj nový život na vidieku. Dokáže...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Daniel si opatrne ľahol na posteľ a snažil sa ma neprebudiť.
„Neskoro, už som hore." Zasmejem sa a ľahnem si na jeho hruď, čo je miesto, ktoré sa stalo mojim najobľúbenejším na tomto svete. Vdychujem jeho vôňu a prstami mu kreslím rôzne vzory po hrudi.
„Prepáč mi. Nechcel som ťa zobudiť." Hovorí unaveným hlasom. „Zavri tie svoje krásne oči a spi. Je neskoro."
„Koľko je hodín?" Pýtam sa.
„Sú skoro dve ráno." Odpovedá a zívne si.
„Je všetko v poriadku Daniel?" Vidím aký je vyčerpaný.
„Našli sme niekoľko uhynutých kráv pri modrej lagúne." Vzdychol si a pritiahol si ma bližšie k sebe.
„Bože. Máš predstavu, čo sa im mohlo stať? Urobil to niekto zámerne?" Hovorím s obavami.
„Podľa predbežnej správy zverolekára boli otrávené nejakou látkou. Nič iné zatiaľ neviem. Maya, zlatko zavri oči a oddýchni si. Som už pri tebe." Hovorí.
Viem, že je unavený a vystrašený. Som si tým istá, lebo poznám svojho manžela. Nadvihnem hlavu a pobozkám ho priamo na pery. Vidím ako sa pomaly jeho hruď nadvihuje, keď zaspáva. Ľahnem si opäť na jeho hruď a tvár vkladám do priehlbiny medzi ramenom a krkom zatiaľ čo ma on pevne objíma. Daniel môže byť akokoľvek tvrdý muž, ale viem, že ak je pri svojej rodine jeho pravá, láskavá tvár sa stále ukáže.
DANIEL
„Komisár." Pozdravil som muža za stolom, ktorý si k ústam prikladal šálku s kávou.
„Balaguer. Je mi veľmi ľúto čo sa stalo s vašim dobytkom. Určite ste takto prišli o veľa peňazí." Vyjadruje ľútosť, ale ja mu vôbec neverím.
„Vďaka." Odpovedám.
„Máte predstavu o tom, kto to spôsobil?"
„Keby som to vedel, zavolal by som mu, nemyslíš?" Poviem uštipačne.
Pravdou je, že keď mám vidieť a rozprávať sa s týmto chlapom všetko vo mne doslova vrie. Dokáže ma vytočiť, už len jeho pohľad. Do prdele!
„Pozri Balaguer. Viem, že si naštvaný, ale obdivujem ťa. Aj keď sa mi niektoré tvoje metódy riešenia rôznych situácií nepáčia." Hovorí a nadvihne obočie. „ Si veľmi inteligentný muž a na vidieku si vysokopostavený. Všetci majú pred tebou rešpekt."
„Naozaj? Ale nie som jediný." Pozerám na neho s výzvou.
„Áno, samozrejme. Zahrňujem aj Emanuela Vargasa. Avšak Balaguer, neospravedlňuje ťa to, čo si urobil tomu chlapcovi, ktorého ku mne privliekol ten tvoj verný poskok." Hovorí cez zaťaté zuby.
