Singer's perfect lover; Evelyn's little secrets

Nečakaná návšteva

Neznelo to priateľsky alebo milo ale skôr ako keby ma niekto išiel zabiť. Odložil som knihu tam, kde bola a išiel som otvoriť. Zarazilo ma keď som ho uvidel.

Bol to môj otec, ktorý ma dal do detského domova a vysral sa na mňa. A zrazu sem prišiel. Pozeral som naňho ako na najhoršiu nočnú moru.

Joshua: "čo tu chceš?"
Hej, je to môj otec. Ale môj rešpekt si fakt nezaslúži.

Otec: "žiadne "ahoj"? Konečne prídem a žiadne privítanie"
Pozrel na mňa znudeným pohľadom ale ja som to ignoroval.

Joshua: "No.. Myslím že ťa tu nikdo nechce takže by si mal ísť"
Usmial som sa naňho.

Otec: "chcem len jednu vec"
Škodoradostne sa na mňa pozrel, čo som trochu nepochopil tak som sa len usmial.

Joshua: "prepáč, ale čas na TEBA fakt nemám"
Chcel som sa zasmiať ale udržal som sa.. Ten jeho ksicht stál za to.

Otec: "myslel som, že budeš rozumnejší ale ako chceš"
Prišiel bližšie ku mne a dal mi facku.

Joshua: "to je všetko?"
Zasmial som sa a celou silou zdvyhol, hodil ho o zem a usmial sa.

Otec: "ešte budeš ľutovať"
Zmizol a ja som sa len zasmial.
Ľutovať čoho? Toho že som ho poslal doprdele? Pomyslel som si a zas sa zasmial, potom som zatvoril dvere a zas si sadol k čítaniu.

Evelyn

Z lesa som potom odišla domov. Pred dverami sa premenila (na človeka) a vošla dnu. Pozrela som na hodiny. Bolo 18:38 takže som už konečne mohla ísť do klubu. Milujem kluby. Rovno som si na seba dala crop-top s kraťasmi a šla do klubu.

Konečne klub.
Pomyslela som si keď som vkročila dovnútra a ako prvé som išla k pultu, ovládla týpka čo tam pracoval aby mi doniesol pohár alkoholu zadarmo. Tak som sa napila. Trochu som sa opila ale nijak extrémne. Potom som začala tancovať. Netancujem normálne, skôr na 'Španielský štýl'. Strašne sa mi to páči. A taktiež ostatním. Usúdila som z toho, že na mňa všetci pozerali. Už som si dávno zvykla.Uvidela som Josha. Tiež na mňa pozeral. Tak som prestala a šla k nemu.

Evelyn: "čau"

Joshua: "čau, pekné pohyby"
Mrkol na mňa a ja som sa len otočila hlavou.

Evelyn: "uh.. Dík?"
To bolo jediné čo ma v ten moment napadlo. Usmial sa na mňa tak som sa zas otočila normálne.

Joshua: "no, chceš si zatancovať?"
Pozrel sa na mňa so škodoradostým pohľadom.

Evelyn: "nie dík"
Usmiala som sa naňho. Ten 'úškľabok' nehovoril nič dobré.

Joshua: "hm, ajtak ideš"
Chytil ma za ruku a ťahal do stredu parketu, tam ma jednou rukou chytil okolo pásu a druhou na zadok. Jeho ruku som okamžite dala preč a trochu sa začervenala.

Joshua: "notáák, nechaj tam moju ruku"
Nahodil pohľad čísto 0,4;čo je: hraj-sa-na-smutného-kým-ti-to-nedovolí. Presne som vedela čo chcel urobiť tak som si šla sadnúť k pultu, ale on šiel za mňou.

Evelyn: "čo ma prenásleduješ? Choď si tam užiť s tou štetkou tam, ale nie mnou. "
Fakt si nechcem užiť s týpkom, ktorého vlastne ani skoro nepoznám. Mám väčšie starosti ako sa tu dohadovať s niakým idiotom.

Joshua: "niee, ja si ťa len dobieral :// notáák"
Pregúlila som očami.

Evelyn: "fajn"
Znechutene som sa naňho usmiala a šla s ním tancovať; konečne normálne.

Od tejto chvíle sme sa spolu začali baviť, chodit spolu na prechádzky a tak. Stali sa z nás kamoši. Ale samozrejme s niakými aj inými pocitmi. Vedela som o ňom snáď všetko, a taktiež to, že niekedy vedel byť perverzný a to celkom často. Ale ja som si už zvykla. (Väčšinou to dopadlo tak, že som ho zbila papučou)

O dva mesiace neskôr

Šla som parkom keď som ho zas uvidela. Zastala som a začali mi tiecť slzy. Bozkával sa tam s niakou nadrženou štetkou. Utiekla som domov, ľahla na posteľ a začala plakať. Čo to so mnou je?! Som jeho kamoška.. Mala by som mu doptiať niekoho s kým bude šťastný a nie plakať..
Nevedela som čo mi je.. Vždy keď som pri ňom, cítim sa byť v bezpečí.. Dobre.. Ako keby... Nie.. Ja.. Ja.. Ja myslím že som do ňho..