Nájdem ťa

Začíname...

Boli normálne 4 hodiny ráno, Sobota. Daniel Štrauch alias Gogo práve editoval amnéziu, hororovú hru, ktorú nenatáčal už dlho. Chcel prekvapiť svojich divákov. Ešte chcel so Selassiem natočiť GTA5. Áno, o štvrtej ráno No čo, keď si dal takú dlhšiu pauzu. Má na to čas a nikto ho neruší. Celé tri týždne je sám doma. Rodičia a brat, Max či BauMax, ako Danko preferuje, odcestovali do Rakúska za jeho babkou a jeho opustili. Nikto nevie, ako sa mu to podarilo vybaviť. A tak Gogo sedel v garáži. So svojim psom Maggie. Mal dva psy: Agátku a Maggie. Agáta je jeho rodičov pes a tak si ju zobrali so sebou. A Maggie si ležala na gauči vedľa Danka. Posledné dni sa chovala zvláštne. V jednu chvíľu pobehovala vystresovane, ďalšiu kňučala pri jeho nohách a hneď potom, ako teraz, ležala úplne kľudne. Tieto momenty ticha keď ho nič nevyrušovalo a mohol pracovať na príšernom editovaní mal najradšej. A hlavne keď si dal headphony a počúval dubstep. Krásne momenty ticha...

Konečne si mohol dať dole sluchátka, z ktorých sa ozývala hlasná hudba a urobil kolečko na stoličke s úsmevom. Mal hotovo. Maggie len pootvorila oči a pozrela sa na Goga pohľadom „žijem s idiotom“.

„Ale no ták Maggie. Takýto pohľad poznám. Mal som ho keď si tu pobehovala ako keby horelo.“ povedal stále s úsmevom. Maggie len posnula hlavu a pokračovala v spaní. Gogo čiahol rukou a poškrabkal u na hlave. No zrazu počul zvonenie jeho mobilu. Kde ho vlastne dal? Vstal začal pátranie. Na stole – Nie. Na poličke – Nie. Na všetkých stoličkách – Nope. Na gauči - …

„Maggie.“ povedal s nahnevaným tónom. Zdvihol Maggie a čo nenájde! Mobilok. „Ty prasco.“ dodal a zdvihol. Zatiaľ čo Maggie vyskočila na jeho sedačku.

„Haló?“

„Daniel Sebastian Štrauch?“ povedal známy dievčenský hlas.

„Áno, pani Lucia?“ opätoval Gogo svojej frajerke, Lucke. Bola v Banskej Bystrici s triedou na týždennom výlete. Ach, ako mu chýbala.

„Pani? Kedy bola svadba?“ smiech bolo počuť na obidvoch stranách. Ako Daniel miloval jej hlas. Bol ako anjela. A jej smiech... na ten už ani nenachádzal slová.

„Ako v Bystrici?“ spýtal sa.

„Fajn, fajn. Ale nie tak ako s tebou, zlatko. Veľmi mi chýbaš.“

„Awwwwww,“ povedal s trošku zdvihnutým egom „A nejaký party hard?“

„Prirodzene.“

„A niekto na koho by som mohol žiarliť?“

„Noooo.. Bol tu jeden chlap , ktorý sa ma spýtal na rande. Mal 40 rokov, bol taký opitý, že si ma zmýlil so spolužiakom a jeho pozvánka na rande znela skôr ako do postele. Hmmm... Myslím, že dobrý súper pre teba.“

„Aha, tak dík. Najprv, že ako mi chýbaš a teraz ma prirovnávaš k opitému 40tnikovi,“ povedal so smiechom „Ale snáď si to spolužiak užil.“

„Heh. Umm... Už budem musieť končiť. Každý normálny človek tu spí a nenechajú ma byť na záchode, z ktorého sa všetko ozýva dlho.“ povedala Lucka už vážnejším tónom.

„Ach, tak dobre. A všetkým potenciálnym nápadníkom povedz, že v Bratislave ťa čaká tvoj priateľ, ktorý je najznámejším slovenským YOUTUBErom.“

„OK. Poviem im, že v Bratislave ma čaká môj priateľ, ktorý každý deň sedí za počítačom. Tak ahoj. Zajtra ti znovu zavolám. “

„Dík. Ahoj, zlatko.“ rozlúčili sa a zložili skoro v ten istý moment. Nemohol sa dočkať kedy ju uvidí. Až teraz mu došlo, že sa celý telefonát usmieval. Začal byť trochu hladný. Mohol by si skočiť po jedlo. Ešte chcel zobrať Maggie..., ktorá spala na jeho kresle.

„Takto sa mi chceš pomstiť?“ povedal. „No tak Maggie, poď.“

Maggie ho, ale stále ignorovala. Už ju chcel zdvihnúť a preniesť, keď počul búchanie na jeho dvere. Vzdychol si, lebo si myslel, že vie kto to je. Ach, ako sa len mýlil.

Ok prvá kapitola za nami. Toto bola skôr taká uvádzacia kapitolka do deja. Jo a myslím, že všetci viete kto klopal. Pokiaľ nájdete nejaké slovo, kde chýba písmeno ospravedlňujem sa, ale moja klávesnica štrajchuje. A taktiež sa ospravedlňujem za gramatické chyby.