Vojvoda

6.kapitola

Dnes Philip vstal veľmi skoro a zatvoril sa vo svojej pracovni. Nielenže musel prepracovať návrh nového zákona, ale chcel si aj zamestnať myseľ, ktorú mu posledné dni zaberala lady Elizabeth. No dnes na ňu myslel ešte väčšmi. Veril, že sa rozhodne kladne a príjme jeho žiadosť a to sčasti aj dobrovoľne. Nič viac si teraz neželá. Nevedel sa dočkať odpovede. Pred obedom zabalil dokumenty a postavil sa k oknu, hľadel na záhradu, keď mu niekto zaklopal na dvere. Majordóm domu mu prinášal na striebornom podnose list. Pečať jasne ukazovala znak grófa a jemu sa prudšie rozbúchalo srdce.

Sadol si a pečať rozlomil. 

,,Vaša milosť vojvoda z Henhornu, 

v tomto liste Vám posielam odpoveď na žiadosť o manželský zväzok s mojom najdrahšou dcérou lady Elizabeth. S najväčšou úctou, ktorá prináleží Vášmu titulu a postaveniu som Vašu žiadosť o manželský zväzok s mojou dcérou odsúhlasil. Moja dcéra s tou najväčšou pokorou a s poctou, ktorú ste jej predniesli Vašou žiadosťou, žiadosť prijíma. Chceli ste potvrdenie, že moja dcéra lady Elizabeth sa rozhodla dobrovoľne. Dávam Vám svoje slovo grófa, že jej rozhodnutie bolo dobrovoľné a bude pre ňu česť, ak sa stane Vašou manželkou a nositeľkou titulu vojvodkyňa s Henhornu, ktorý bude nosiť s hrdosťou.

S najväčšou úctou gróf  Dortmund.

Philip si myslel, že sa bude cítiť šťastne, ale nebolo to tak. V prvom rade sa potvrdilo, že sa bude ženiť, mal by byť šťastný, že nemusí nikoho viac presviedčať, no na druhej strane sa mu vôbec nepáčil list, ktorý dostal od grófa, toľko zbytočných slov a prehnanej úcty. Na toto si nikdy nezvykne. Potreboval sa len uistiť a vidieť na vlastné oči, ale hlavne počuť, že si ho Elizabeth chce vziať dobrovoľne. Nechce vnútenú manželku, ktorá by ho nenávidela každým jedným dňom. Chce manželku s úprimným, čistým srdcom a ktorá si ho časom obľúbi a možno aj zaľúbi, keďže mu nebolo dopriate oženiť sa z lásky.  

~~~

Hneď utekal dole schodmi.

,,Môj kabát a klobúk." Skríkol na majordóma. Nasadol si do koča, ktorý mal byť dnes pristavený a prichystaný hneď ako ho bude potrebovať a zamieril do sídla, kde bývala Elizabeth.

Majordóm ho hneď odviedol ku grófovi.

,,Ooo, vaša milosť. Takto skoro som vás neočakával. Sadnite si." S úsmevom a poklonou ho vítal gróf.

,,Ďakujem, budem radšej stáť." Philip sa postavil pred kreslá a spojil si ruky za chrbtom.

,,Prišiel som za vami, aby som dohodol čas, kedy sa bude konať sobáš. Mám špeciálne povolenie, takže si vašu dcéru môžem vziať aj hneď." Vyslovil bez znaku emócie, tak ako ho učili. Len všetko predniesť.

Grófovi pomaly utekala farba z tváre a neveriacky odvetil. ,,Kam sa chcete tak ponáhľať?"

,,Oznámil som vám, že ma tlačí čas. No budem k lady Elizabeth úctivý a dám jej ešte deň. Sobáš môže byť zajtra." Premyslel si Philip.

Gróf si v hlave triedil myšlienky, ktoré vojvodovi povedať nemohol. Myslel by si, že za neho rozhoduje manželku. Grófke sa to páčiť nebude. Jej jediná dcéra nebude mať ani poriadne šaty a ani ples. Nestihne prísť ani jej brat. No ako môžem vyhovoriť toto rozhodnutie vojvodovi. Možno by som mohol zistiť, čo má toľko s tým časom. Mal by som zavolať svoju drahú manželku. Nemal by som rozhodovať o dcére sám.

,,Ak vám to nebude prekážať, pripojil by som k nášmu rozhovoru aj svoju drahú manželku." Veril, že vojvoda si nebude myslieť, že je nejaký slaboch. Dúfal, že pochopí, že so svojou manželkou majú úprimný vzťah.