Ráno som sa zobudila oveľa skôr, ako zvyknem vstávať pretože moje nadšenie z dneskajšieho letu bolo obrovské. Áno, včera som si hneď po odsúhlasení mami rezervovala letenku. Išla som do kúpelne spraviť si rannú hygienu a potom som si dobalila veci do kufra. A som pripravená. Zišla som po schodoch do kuchyne a tam už mama sedela za stolom pri raňajšej káve. ,, Dobré ráno. Si pripravená ma odviesť na letisko?'' Spýtala som sa jej s úsmevom na perách.
,, No jasné zlato,'' usmila sa ,, len sa idem prezliesť.", povedala a odišla do spálne.
Na letisku
,,Dávaj na seba pozor a hneď ako prídeš tak mi zavolaj! " objala ma mama so slzami.
,,Neboj sa a neplač o dva mesiace som späť" usmiala som sa na ňu.
,,Veď ja viem, ale je to dlho"
,,Let číslo 216 odlieta o 10 minút. Prosím všetkych cestujúcich aby sa dostavili do pavilónu C. Ďakujem.", oznámila nejaká pani.
,,Už musím ísť, neboj sa tie dva mesiace ujdu veľmi rýchlo" povedala som jej a odišla preč. Pri vchode do pavilónu s sa na ňu ešte otočila a zamávala jej. Potom som sa pobrala do lietadla.
,,Kanada už idééééém!!!! " pomyslela som si.
Prepáčte, že som dlho nepridala novú časť, ale mala som toho veľa ...
Prepáčte, že je to trošku kratšia časť, ale mám zaracha na počítač takže iba to čo som stihla napísať v škole :DD Dúfam, že sa vám páči aj keď je kratšia..
