Malfoy ?

🖤5🖤

Hermiona

Zobudila som sa na zvuky pred domom . Vstala som a dala si župan . Kráčala som k oknu aby som sa pozrela . Bojím sa . Pozrela som sa cez okno no nič som nevidela . Utekala som po schodoch dole keď niečo spadlo .Rýchlo som zobrala do ruky prútik . Musím sa dostať von . Chcela som otvoriť dvere , v tej panike som zabudla, že som zamkla, a to mi bolo osudné . Niekto ma chytil a posledné čo som videla boli topánky . Do riti .

Zobudila som sa v nejakej izbe . Ležala som na posteli . V izbe nebolo žiadne okno a bolo tu celkom chladno . Posadila som sa a pozrela či nemám pri sebe prútik . Zobrali mi ho . Začula som kroky a štrnganie kľúčov . Dvere sa otvorili a asi nikoho neprekvapí keď poviem kto to je ...

Draco

Nič . Poobzeral som sa okolo domu a našiel som jej prútik . Ach, toto je zlé . Ani som si nevšimol, že ku mne prišiel Potter .
- Jej prútik . Kde ju mohol zobrať .
- Nepoznáš nejaké miesta Potter ? A kde máš Weasleočku ?
- Zaspala na gauči . Bola unavená . A miesta ? Počkaj .

Odišiel odo mňa na pár krokov . Niečo ši mrmlal zrazu ním trhlo akoby niečo zistil .

Harry

Zavolal som kolegovi na ministerstve .
- Ahoj Harry , čo potrebuješ ?
- Ahoj , potrebujem aby si mi povedal to vyhľadávacie kúzlo .Ron uniesol Hermionu , bojím sa aby jej niečo neurobil .
- Koľko to je čo je nezvestná ?
- Len pár hodín ...
- Prepáč , nemôžem vieš, ako to funguje .

-Do riti , prečo .

Draco

Premiestnil som sa k Zabinimu . Zaklopal som na dvere a čakal . Otvoril zaspatí Blaise s prútikom . Keď ma uvidel bol naozaj prekvapený ,

- Draco , čo tu robíš ?

-Zmizla Grangerka a tvoja rodina je v tomto dosť zbehlá ...

-Odkedy ťa ona zaujíma ?

-Nezaujíma len mi pomohla a ...

-Jasné . Počkaj kým sa oblečiem .

Premiestnil som nás k jej domu . Blaise sa poobzeral po okolí . Potter vyzeral byť riadne nahnevaný . Prišiel som k nemu a povedal mu o Blaisovi .

Hermiona

- Prečo ?
- Každý deň čo som ťa prišiel pozrieť som ti povedal, že mi máme byť spolu .
Je chorý .
- Musíš ma pustiť . Toto je zlé Ron .
- Nie , budeme tu spolu navždy .
Dvere boli zatvorené a on stál pri mne . Dala som mu facku .
- Preber sa ! Nikdy nebudeme spolu ! Si môj kamarát .
Kričala som . On mi tú facku vrátil . Ale táto bola silnejšia . Spadla som na posteľ .
- Ako vidím budeš musieť prísť na iné myšlienky .
Sklonil sa ku mne , chytil ma za bradu aby som sa mu pozerala do očí . Pobozkal ma . Nespolupracovala som . Fuj .
Prestal , dal mi ešte jednu facku a odišiel .
Začala som plakať . Toto sa opakovalo niekoľko dní . Neviem koľko prešlo nebolo tu nič podľa čoho by som vedela či je noc alebo deň . Vždy ku mne prišiel doniesol mi jedlo a spýtal sa ma jednu jedinú otázku-Miluješ ma ?- stále som povedala, že je kamarát . Dostala som facku a odišiel . Nikdy by som niečo také nečakala od človeka ktorého poznám tak dlho . Prežili sme spolu tak veľa . Mala som obdobie kedy som k nemu niečo cítila ale po nejakom čase to prešlo . Začínam so uvedomovať, že toto nie je ten človek ktorého som poznala na škole . Ten človek zomrel možno vo vojne . Potrebujem utiecť, ale, ako nie je tu okno dvere budú určite zabezpečené. Nemám ani prútik. Síce je ešte možnosť bez prútikovej mágie no nebudem to riskovať pri premiestňovaní. Postavila som sa na nohy po dlhšej dobe, boleli. Kroky boli nestabilné akoby som sa práve učila chodiť. Obzerala som sa po celej miestnosti no nič čo by sa dalo použiť. Medzi neporiadkom som napokon našla francúzsky kľúč, zobrala som ho a skryla k sebe. Keď večer prišiel Ron znovu sa ma spýtal a ja som odpovedala nie, znovu facka a otočil s na odchod. Toto je moja chvíľa. Zobrala som do ruky francúzsky kľúč a udrela Rona po hlave. Spadol na zem no neomráčila som ho. Bol pri vedomí len mi trochu trvalo sa zobrať. Kopla som ho ešte do mužských slabín je to citlivé miesto takže mam o niečo viac času. Utekala som hore prekvapilo ma keď som uvidela vnútro domu. Tu žil Harry, debil aj ja tento dom poznám. Našla som svoj prútik teraz už nemá šancu. Z môjho viazanie sa stane tvoje. Vyslala som pár zaklínadiel aby sa Ron nemohol odmiestnit. Utekala som k dverám a utekala von. Konečne som cítila vietor, chlad. Bolo vo mne toľko adrenalínu až keď som si bola istá, že ma nejakým zázrakom nedostane odmiestnila som sa k Harrymu. Dom bol ponorený do tmy. Bodaj by nie keď je noc. Začala som kolovať na dvere, nič. Nie je tu? Premiestnila som sa k Malfoyovi. Dom bol tiež celý v tme. Klopala som na dvere, otvorila mi mala škriatka.

- Čo potrebujete? Pán Malfoy nie je doma.

- Mohla by som sa tu skryť niekto po mne ide a ja Malf... teda Draco je môj spolužiak prosím.

- Bude zlé ak vás tu pán nájde.

Slzy mi tiekli po tvary, škriatka sa pozerala preľaknuto. Rozmýšľala či to má urobiť.

- Nie nebude prosím.

- Poďte dnu.

- Ďakujem.

- Budem musieť zavolať pána Malfoya. Prosím sadnite si do kresla pri krbe. Donesiem vám niečo teplé na pitie.

Konečne, už ma nedostane.

Vaša Luss