Ráno sme sa spoločne s Willom zobudili na budík,naraňajkovali sme sa,upravili a išli jeho autom do školy. Ľudia pred školou na nás pozerali keď sme vyšli z auta. Nechápali prečo sa veziem s Willom v jednom aute a prečo sme odrazu taký kamaráti.
"Tak dnes idem za matematikárkou a poviem jej,že by sme šli s ňou na tú olympiádu."povedala som mu.
Zhlboka sa nadýchol a prikývol. Bol z toho nervózny. "Mohla by si jej povedať,že nech to nepreberá so mnou v triede? Nechcem aby o tom chalani vedeli."priznal.
Zasmiala som sa. "Žiadny problém,Will."a odišla som do svojej triedy. Hneď prvá hodina bola matika,dosť som sa na hodine snažila a rátala každý príklad. Učiteľka vyzerala prekvapene,stále mi pozerala do zošita a chválila ma. Po hodine ma zavolala k sebe do kabinetu. Vyhovovalo mi to.
"Tak sadni si."vyzvala ma. Uložila som sa do mäkkého kresla. Ona si dala dolu okuliare a zapozerala sa na mňa. "Dnes si ma veľmi prekvapila. Milo prekvapila. Vyrátala si každý príklad a každý bol správny. To u teba nie je zvykom,ale budem len rada ak v tom budeš aj pokračovať,presne ako dnes. Tak povedz mi...čo ťa k tomu viedlo?"
Odkašlala som si. "No...chcela by som ísť na olympiádu."
"Naozaj? Takže si si to rozmyslela? Už minule som ťa volala."
Prikývla som. "Viem. Vtedy som nechcela,ale teraz áno."
"To som rada. Najbližšia je o mesiac. Čiže 15.12,dobre?"
"Dobre...ale ešte je tu jeden človek,ktorý by chcel ísť."
"Kto?"
"Will."
Nadvihla obočie. "William Jett?"začudovala sa.
"Presne ten."
Zhlboka sa nadýchla. Stratila reč. "No...si si istá? On nie je zrovna typ čo by sa rád...rád učil."
Prikývla som. "Ja viem. Ale povedal mi,že má rád matematiku,ale hanbil sa o tom hovoriť kvôli spoluhráčom. Takže ak sa s ním chcete o tom porozprávať tak prosím v súkromí,nechce aby to chalani vedeli."
"Samozrejme,spoľahni sa. Takže bližšie informácie ti podám neskôr,dobre?"
"Okej,dovidenia."a odišla som.
Ďalší deň po škole som išla k Willovi.
"Mám tu nejaké spoločenské hry,čo keby sme si zahrali?"navrhol.
Usmiala som sa. "Jasné,prečo nie? Už som dlho nehrala."
Vytiahol človeče,rozložil ho na zemi a tak sme si spolu zahrali jednu hru. Hrozne sme sa pritom nasmiali. No a áno,vyhrala som,takže som sa tešila ako malé decko.
"Máš šťastie."povedal a odul tvár.
Smiala som sa. "Som proste lepšia!"
"Už sa s tebou nebudem hrať."hral sa na urazeného. Bol pritom tak zlatý!
Chytila som mu líca a poriadne mu ich stlačila. "Vyzeráš ako malý chlapec."
Jeho ruky dopadli na moje boky a bližšie si ma k sebe pritiahol. Ešte stále sme sedeli na zemi.
"Si nádherná vieš o tom?"povedal odrazu. Musela som byť hrozne červená. Naklonila som sa tvárou k nemu. Znova som chcela jeho pery. No a on ich aj spojil. Opäť to bol nádherný bozk. Už som sa nechcela od neho odlepiť ako minule,chcela som byť s ním stále. Sadla som si naňho a pokračovali sme v bozkávaní. Vo vášnivom bozkávaní. Prevalil ma tak,že som ležala na zemi a on bol nado mnou. Pozrel mi do očí a šepol: "Chcem byť s tebou,Layla."
"Cítim to rovnako."odpovedala som. Znova sa nám pery spojili a vášnivo sa bozkávali. Rukami mi blúdil po celom tele. Pery prešli na krk,rukami mi vošiel pod tričko a hladil nahé telo. Potom mi pomaly rozopol rifle a stiahol z nôh. Bozkával mi brucho a pomaly prechádzal nižšie. On si vyzliekol rýchlo tričko a rifle. Znova som si ho pritiahla aby ma bozkával. Rozopla som si podprsenku a on mne stiahol nohavičky a ....
"Bolo to úžasné."šepol mi do ucha.
Usmiala som sa. Pozrela som na hodinky. Už toľko? "Mala by som už ísť."priznala som a začala sa obliekať. Odprevadil ma k dverám.
"Nechceš odviezť?"spýtal sa.
Pokrútila som hlavou. "Nie,ďakujem. Už idem,ahoj."pobozkala som ho ešte na rozlúčku.
"Vidíme sa zajtra."kývol a ja som odišla. Totálne som sa buchla! Doteraz som si to nechcela priznať,ale už si to priznám. A ľudia nech si myslia čo chcú. Možno mi totálne hrablo,ale je mi to kurva jedno!
