Malý Princ

24☾

"Musím ísť domov"

Povedal do ticha

"Domov?"

Nebol som na to pripravený

Nebol som pripravený na to, že odíde

Prikývol a hľadel na nebo

"Každý si nájde svoju hviezdu. Ak nájdeš ty tú svoju, rozprávaj sa s ňou. bude sa rozpravať s tebou. Smej sa s ňou, bude sa smiať s tebou. Nezahadzuj možnosť vidieť nebo plné hviezd. Pre niekoho je to úplne zbytočné. Ako púšť. Ale púšť robí krásnou to, že ukrýva studňu. Či už sú to hviezdy alebo púšť... To čo ich robí krásnymi, je neviditeľné!"

Usmial sa

"Ľudia pestujú päťtisíc ruží v jednej záhrade a predsa v nej nenachádzajú čo hľadajú"

"Nenachádzajú"

"A predsa by mohli nájsť čo hľadajú, v jedinej ruži alebo kvapke vody. Ale oči sú slepé, treba hľadať srdcom"

Moje srdce sa mi každou sekundou zovieralo viac a viac

Objal som ho a schoval ho do môjho náručia

Jeho pokožka bola bledá

"Dnes sa vrátim domov, ale je to oveľa ťažšie"

Zovieral som ho v náruči pretože som vedel že nemôžem nič urobiť

Už teraz viem že bude neznesiteľné nepočuť jeho smiech

Bol mojou studňou na púšti

"Ľudia majú svoje hviezdy, ale pre každého znamenaju čosi iné"

"Pravdaže.."

"Moja hviezda tu bude pre teba vždy. Keď sa pozrieš na oblohu, budeš sa smiať spolu s hviezdami"

"Pravdaže.."

"Nemal by si tu dnes večer byť"

"Neodídem od teba"

"Možno budem vyzerať ako keby ma niečo bolelo. Možno ako by som umieral. Nechcem aby si to videl"

"neodídem od teba"

Stále som namietal

Jeho telíčko bolo tak krehké

"Môj domov je veľmi ďaleko. Nemôžem so sebou vziať toto telo, je príliš ťažké"

Mlčal som

Na mojich a jeho líčkach sa zaligotali slzy

"Už musím ísť"

Povedal šeptom

Nedokázal som sa pohnúť

Bol to veľmi veľký nátlak na moje srdce

Moje líca boli čoraz viac mokré od sĺz

"Svet sĺz je príliš záhadný"

Cítil som ako bolo jeho telíčko ľahšie

Nekričal. Nerozprával. Jednoducho odišiel domov

A ja som ho stále držal

"Navždy budeš mojim malým princom"