Duša a srdce vlka

Kapitola 6

Vlčica Mary otočila a snažila sa jej rozhrýzť hrdlo. V poslednej chvíli ju zastavil ďalší vlkolak. Odhodil ju ďaleko do záhrady a chránil Mary vlastným telom. Mal prekrásnu čiernu srsť a nádherné modré oči. Bol obrovský, až zatieňoval slnko. Mary sa však nebála. Mala pri ňom pocit bezpečia. Zamdlela pri pohľade na prichádzajúcu zúriacu vlčicu. Podvedome cítila, že Nikolaj ju ochráni.

Nikolaj prišiel práve včas. Mary ležala na zemi a Sophia sa nad ňou skláňala v snahe prehryznúť jej tepnu. Niekde na zemi zacítil aj krv. Hneď ju zbadal. Mary krvácala. Nikolaj skočil na Sophiu a odsotil ju cez pol záhrady. Postavil sa pred Mary aby ju mohol brániť vlastným telom. Videl, ako Mary stráca vedomie a musel konať rýchlo. Rozbehol sa proti Sophii a priklincoval ju k zemi. Bola proti nemu bezmocná. Nikolaj bol bojovník a okrem toho nasledovník alfy, takže bol väčší aj silnejší ako ona. Zúrivo na ňu zavrčal a Sophia chcieť nechcieť sa musela premeniť naspäť. Zmietala sa pod vrčiacim Nikolajom a snažila sa vyslobodiť z jeho zovretia.

„Už ma môžeš pustiť." Vyštekla.

Vrčanie sa zmenilo na krik. „Ako si si to mohla dovoliť?! Je to moja družka a moja nastávajúca."

„Ja som mala byť tvoja manželka ak si pamätáš. Pokým ti táto žena nepočarovala." Nenávistne zazrela na Mary, bezvládne ležiacu na zemi. Usmiala sa. Nemala síce veľa času ale dúfala, že napáchala väčšie škody ako to vyzeralo. Nikolaj sa obzrel na Mary, no stále nespúšťal oči zo Sophii. Prišlo mu ľúto, čo si pre neho musela Mary vytrpieť, ale za toto Sophia zaplatí . „Zmizni!" vyštekol na ňu. „A viac na toto územie nevkročíš!" Sophia sa mu len uškrnula do tváre. „Rozumela si?!" zatriasol ňou.

„Áno. Viac sa tu neukážem. Ale vieš, že na toto má právo len alfa." vyčarila úsmev hodný kráľovnej.

„O to sa ty nemusíš báť a teraz zmizni!" Nikolaj ju pustil a díval sa ako odchádza.

V poslednej chvíli za ním Sophia zakričala. „Ešte sa uvidíme Nikolaj." zasmiala sa a v behu premenila na vlčicu. Následne zmizla v lese aj keď Nikolaj stále cítil jej pach a prítomnosť. Rozbehol sa k Mary. Opatrne ju nadvihol a niesol do domu. Uložil ju na posteľ a zavolal doktora Profského. Mal strach, že jej Sophia ublížila viac, ako bolo na prvý pohľad vidieť. Teraz však musí počkať, čo povie doktor Profský.

Mária s Dominikom sa vrátili domov. Stretli sa s doktorom Profským, ktorý bol na odchode. „Dovidenia doktor." Odzdravila Mária. Myslela si, že bol skontrolovať Nikolaja. Vošla so Maryinej izby, no namiesto Nikolaja ležala v posteli zafačovaná jej dcéra. Nikolaj sa nad ňou skláňal a držal ju za zdravú ruku . „Čo si jej vyviedol?" Mária naňho okamžite vyletela a začala kontrolovať svoju dcéru.

„Veľmi ju milujem. Toto je moja chyba." Nikolaj vyzeral taký bezmocný a zúfalý, až to bolelo.

Do izby vtrhol aj Dominik. „Čo sa stalo?" pozrel z Mary na Nikolaja a späť.

„Ten vlk, čo vás napadol sa vrátil. Zaútočil na Mary. Zasiahol som v poslednej chvíli, ale aj tak ju stihol zraniť." pevnejšie chytil Maryinu ruku. „Je to moja vina. Mal som byť neustále pri nej." Nikolajovi ušla slza ale rýchlo si ju utrel.

„Si dobrý chlap. Sme ti nesmierne vďačný za záchranu našej dcéry." Dominik bol spravodlivý muž.

„Neber si to za vinu."

„Ďakujeme." Mária sa už celkom dobre spamätala zo šoku. „Donesiem ti čaj na nervy. Všetkým sa nám zíde trocha teplého čaju." potiahla svojho muža za rukáv a odišla s ním do kuchyne. Nikolaj ostal s Mary sám.

Mary sa prebrala za pár hodín vo svojej posteli. Pomaly otvorila oči. Doktor Profský ju vyšetroval a vedľa nej sedel Nikolaj.

„ Konečne sa preberá, doktor." povedal a a nespustil z Mary oči.