Hviezdne svetlo - Sci-fi stories of 2019

Čo sa mi dnes vytvorilo v hlave počas šk. prestávok

20 minutova prestavka + 10 minutova + 2x 5 minutova... (2019)

---

Moment stretnutia sa blížil. Tajah sa ešte stále pozerala na vesmírne prázdno skrz moje plece, nepohnúc ani mihalnicou. Zdalo sa mi, že zaspáva. Možno má strach. Čo keď sa zas vžije do svojho temného vedomia a spraví niečo čo nechce ? Bude mať nutkanie zabíjať ? Alebo spôsobiť nejaké utrpenie ? Sama sa ešte nemá prečítanú hoc má stovky ak nie tisíce rokov. S ľudskou civilizáciou čo sa odpútala od svjich planét sa ešte nestretla a všetko muselo pripadať pre ňu nové. Len jednim si mohla byť hádam istá... Ja pre ňu nepredstavujem nebezbečenstvo ale nádej. Možno dúfa, že pre ňu nájdem niečo ako nový zmysel života a je odhodlaná pre ten pocit obetovať všetko. Ako to viem ? Popravde, je to len odhad jejich myšlienkových pochodch. Nie je človek. Takže je veľká šanca, že sa mýlim. Ale má veľa z človekom spoločné nie len okrem vzhľadu ale aj správania. Možno je kríženec. Preto je taká aká je. V kútiku duše predsa len dobrá.

,, Napadlo ťa sa na vesmír pozerať aj inak ako cez moje plece ? " Usmial som sa.

Tíško sa zachichotala tým svojim unikátnym polodémonskym zvukom s ozvenou, no hneď mi na to z letmím úsmevom na perách odvetila.

,, Je to tak krajšie... Len vďaka tebe tu som. Chcem sa na vesmír pozerať len skrz teba. "

V tej chvíli som sa ledva zadržal od prudkého smiechu.

,, Aleee... Urobil som to rád... "

,, Ach vy ľudia... Myslíte si, že robíte dobre aj keď v skutočnosti páchate to najväčšie zlo... "  Pokračovala vážne.

,, Ale v nevedomosti to neplatí... "

,, Ale ty si si vedomí čo si spravil... "

,, Áno... Ale rozhodol som sa veriť ti.

,, To si nemal robiť. "

,, Prečo ? "

,, Pretože je to zbytočné... "

,, Nemyslím si"

,, Ale je... "

,, Neverím, že im budeš i po tom všetkom čo ti spravili lojálna."

,, Budem musieť. "

,, Nie... Nie... Si pre nich mŕtva... Vzdali sa ťa... Nemusíš nič... "

,, A čo mám podľa teba robiť ? Medzi ľudí nezapadnem... Som démon.. Padlá... Mám iné myslenie, správanie... Skrátka všetko... Nedokázala by som to. "

,, Ale môžeš to skusiť."

,, Nie... Je to zbytočné..."

,, Ale no ták... Vydržala si byť pol roka na jednej z najhorľavejších hviezd aká kedy existovala až pokým nevyhorela... Toto by nemal byť pre teba problém...."

Zasmial som sa najkrajšie a s najkrajším prízvukom, ako som to v ten moment vedel. Tajah sa ešte stále pozerala nehybne cez moje plece. Z ničoho nič pohla očmi, zmeniac sa jej kovový nemenný výraz na tvári na mäkší. Zrazu sa nečakane zasmiala i ona, ale až priam detsky.

,, Ty si nezničiteľný optimista Leo. Obdivujem ťa. "

,, Ehm... Dík " Prevátil som očami, nezabudúc sa ešte raz zasmiať.

,, Celé takzvané peklo by sa pred tvojim dúhovým pohľadom na svet triaslo.. "

,, Ak existuje ..." Odvetil som jej na to bleskovo.

,, Tomu ver že exustuje... Pre teba ti ho tam aj extra vynovia, aby si tam čírou náhodou nemohol byť optimista"

,, A čo keď aj tak budem ? Ha ? hahah... "