Čo keby...
Píšem to tu aj keď viem že si to neprecitas. A aj keby, určite nevieš kto som. Ja len.. musím ti niečo povedať. Aspoň pre svoj pocit že to bude von.
Bludim sama mestom a premýšľam.. čo keby som ťa v ten den nestretla. Čo keby má rodičia nepustili na tu akciu.
Alebo čo ak aj po tom stretnutí by som mala stále na háku kto si...
zmenilo by sa niečo? Ako by som tu teraz stála.. a čo keby sme sa nikdy nepohádali. Co ak by sme tento den boli spolu a držali sa v objatí.. No je to preč. Celých 8 mesiacov placu za tebou. Toľko naivity a reči Že už nikto nebude ako ty. Možno je to správne. Možno má prísť niekto lepsi. Ale to zistím až keď pride. No predsa len ti chcem poďakovať za to skvele obdobie ktoré som s tebou zažila. Zmenil si má k lepšiemu a ukázal si mi aká naozaj som. A za to ti dakujem a prajem ti to najlepsie do života.
YOU ARE READING
•Pozri, tie hviezdy svietia pre nás•
PoetryPretože nad nebom sa vyhrať nedá. Myšlienky obýčajnej baby, ktorá sa odhodlala vydať svoje pocity svetu