4

3 0 0
                                    

Vlado nasledoval Andreja, ktorý si pred seba svietil obrovskou baterkou. Prúžok svetla sa v temnej noci mihal zo strany na stranu. Obaja kráčali rýchlym krokom, keďže nemienili v studenej zimnej noci stráviť ani o minútu dlhšie ako bolo potrebné.

Zastavili sa až na druhom konci záhrady, pri zajačincoch a kôlni. Andrej prechádzal lúčom svetla celý prístrešok, až kým sa nezaleskol pár mačacích očí.

„Bež chytiť tú sviňu!" zašepkal Andrej tak, aby ju náhodou nevyplašil.

„To sa mi nepodarí, veď ju ani nemám do čoho chytiť."

„Normálne rukami a hodíme ju do suda čo stojí tam v kúte," povedal a baterkou naň posvietil.

„Fajn! Drž mi palce," odpovedal Vlado, odhodlaný ju chytiť. Opatrne sa približoval ku klátiku na rúbanie dreva a Andrej mu pri tom svietil pod nohy. Keď sa od nej nachádzal už len dva kroky mačka sa spamätala.

Ladne zoskočila a hnala sa k diere v plote. Vlado tento manéver očakával a preto hneď vyštartoval. Držal sa tesne za ňou. Načiahol sa v nádeji, že ju zachytí, ale namiesto toho ju udrel po zadku. Odletela k stene, kde nabúrala do lopaty, ktorá s rinčaním dopadla na chodník a stiahla so sebou aj hrable.

Kvôli nedostatku svetla však zbadal popadané náradie neskoro. Potkol sa o rukoväť lopaty a tvrdo pristál na zemi. Pri dopade sa mu podaril nemotorný kotúľ cez rameno, pri ktorom preletel ponad mačku a skončil na bruchu.

Zbadal ako sa za ním spamätáva jeho korisť a už stojí na štyroch, chystajúc sa vyraziť opačným smerom. On bol však pohotovejší. Rýchlo po nej skočil, aj keď vedel, že opäť bolestivo dopadne na tvrdú dlažbu. Ruky mal vystreté a akonáhle v nich ucítil srsť stlačil ich najpevnejšie ako dokázal, aby sa mu mačka nevyšmykla.

Podarilo sa mu postaviť sa, aj keď sa mu divoko zmietala v rukách. Vybral sa za Andrejom, ktorý k nemu niesol obrovský červený sud. Keď zbadal doráňaného Vlada pobehol. Keď sa dostal k sudu, hodil ju doň a začal si v svite baterky obzerať svoje oškretá kolená, lakte a dlane.

„Vidíš? Ja som ti vravel, že to dokážeš," potľapkal ho po chrbte Andrej.

„To som rád, že si mi veril. Ale teraz poďme rýchlo dnu lebo zamrznem. A tiež si musím vydezinfikovať tie rany aj hrdlo."

Andrej sa na neho usmial a spolu chytili sud s rozzúrenou mačkou. 

Ako uvariť čajWhere stories live. Discover now