Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Yoongi's POV
Tma ktorá pohlcovala malú ošarpanú izbu a chlad sálajúci spoza okien skorého zimného rána, nútili čiernovlasého chlapca uväzniť ma vo svojom objatí. Unavenými očami som blúdil po kedysi bielej stene nášho starého, ošarpaného bytu. Pomaly sa blížil deň, kedy s Hoseokom spoznáme nového spolubývajúceho.
"Čo ak si s ním vôbec nebudeme rozumieť?" blúdilo mi hlavou.
Viac som sa ponoril do hrubej deky, zapichávajúcej sa do každého centimetra mojej kože. Bol som naozaj nervózny z návštevy, ktorú sme už viac nemohli odďaľovať. Nervozita mi nedala spať. Pozeral som do stropu až dokým sa nerozvidnelo.
Cez žalúzie sa predrali oranžové slnečné lúče ktoré naznačovali, že tento deň bude isto veľmi pekný. Vymotal som sa spod rúk Hoseoka ktoré ma zvierali ako chápadlá chobotnice, a bosými nohami prebehol po studenej podlahe až ku svojim papučiam. Cez nahé telo som si prehodil mikinu ktorá patrila ešte stále spiacemu chlapcovi. Červená mikina s čiernou potlačou mi bola priveľká a na mojom tele visela. Dal som si na hlavu kapucňu, v starom byte bola naozaj zima. Moja lenivosť mi zabránila ísť tých pár krokov ku starej drevenej skrini a vytiahnuť z nej obyčajné tepláky. Prešiel som pomalým tempom cez obývačku až ku kuchynskej linke. Nachádzala sa na nej dvojplatnička ktorá stále nejakým zázrakom fungovala, a hneď vedľa nej sa nachádzala zažltnutá kanvica, čo tiež držala pokope len silou vôle. Z poličky kde boli asi dva obyčajné sklenené poháre a tri šálky som jednu vytiahol. Slabomodrú s kreslenou mačkou. Rukou som prešiel ku skrinke, kde sa mala nachádzať káva. Keď som ju otvoril, objavil sa predo mnou ten lacný hnedý prášok ktorý sa mi priam smial do tváre. Napustil som do kanvice vodu a keď som ju položil opäť na elektrinu, cvakla tak nahlas až sa zvuk rozľahol po celom byte. To zrejme spôsobilo náhle prebudenie môjho spolubývajúceho, ktorý s nevôľou zavrčal a prevalil sa z boku na bok. Len som sa nad jeho reakciou pousmial a ako každé ráno spravil kávu aj jemu. Netrvalo dlho, objavil sa pri mne len v sivom župane a čiernych teplákoch. Vyzeral ako námesačný, oči mal stále zalepené. Oprel sa o stenu a pozeral na drevené skrinky, určite nad niečím tuho rozmýšľal.
Naše rána boli vždy také tiché. Už odvtedy, ako sme sa snažili utiecť pred tvrdou realitou a hlúpymi nápadmi ktoré nás dostali do tejto zúfalej situácie. Podal som mu oranžovú šálku s teplou kávou ktorú ochotne prijal a snažil sa o ňu ohriať studené prsty. Obaja sme len v tichosti stáli v kuchyni a odpíjali z teplého nápoja. Ticho prerušil až Hoseokov ranný chrapľavý hlas.
,,Dnes príde, však?" pozrel na čiernu hladinu kávy, akoby tam hľadal odpoveď na vlastnú otázku.
Len som prikývol.
,,Pomôže nám to so splácaním nájmu. Preto tu nemôžeme byť len my dvaja, nezvládli by sme to," odpovedal som po chvíli ticha.
,,Aký myslíš, že bude?" nadvihol obočie a konečne pozrel aj na mňa.
,,Na to myslím už od rána, neviem," mykol som plecami.
Hoseok zrazu spravil rázny krok mojim smerom. Šálku položil nabok a rukami sa zaprel o biely mramor kuchynskej linky, týčil sa nado mnou ako nejaký obor. Dal mi dole kapucňu, pričom odhalil moje strapaté blond vlasy. Pravou rukou mi ich prehrabol a rozstrapatil ešte viac ako boli. Trochu sa pousmial.
,,Zas máš na sebe moje oblečenie," prezrel si červenú mikinu a chytil tenké šnúrky ktoré sa tiahli z kapucne.
Ahojte, dúfame, že sa vám náš štýl písania zatiaľ páči. Časti budú krátke, no pridávané budú často (rozumej niekoľkokrát do týždňa). Chvíľku potrvá kým sa príbeh rozbehne, no myslíme si, že sa máte na čo tešiť.
Na príbehu už pracujeme zopár mesiacov, čiže veľa častí už máme pripravených na publikovanie. Preto sa nemusíte báť, že by sme medzi časťami nechávali zbytočné a dlhé pauzy :).
