Dystopia | SK Sopekook

VII. Za barom | Yoongi's POV

Skláňal som sa nad starým tmavohnedým barom a predo mnou stáli tak isto ošarpané stoly, za ktorými sedelo len zopár zákazníkov. Opieral som si hlavu, len tak pozeral na dvere a čakal, kedy cez ne niekto vkročí dnu. Hodnú chvíľu sa nič také neudialo, no môj výhľad mi prekazila čiasi hlava. Staré prsty mi luskli pred očami a to ma donútilo sa prebrať. Na nízku barovú stoličku si sadol starý pán, ktorý zapáchal snáď ešte viac, ako celý tento podnik. Hneď ako videl že ho vnímam, usmial sa, pričom mu rad horných zubov skoro celý chýbal. Ukázal na malý pohár od piva, čím mi chcel naznačiť, nech mu načapujem.

,,Taký mladý a pracuje v takomto pajzli," pokrútil hlavou a trochu sa zasmial.

Nič som mu na to nepovedal, za ten čas čo tu robím som to počul už príliš veľa krát.

,,Máš nejakú frajerku?" žmurkol jedným okom a odpil si z piva, ktoré som položil pred neho.

Pri slove frajerka, dievča či žena, sa mi prevracal žalúdok. Vždy som si spomenul na svoju matku, ktorá sa na mňa vykašľala kvôli iným mužom a ja som skončil v detskom domove. Čím som bol starší, tým viac som si všímal, aké sú ženy zákerné, čo sa týka chlapcov.

,,Nie," odpovedal som mu po chvíli a obzrel sa po stoloch v nádeji, že ma niekto bude ako čašníka potrebovať, len aby som sa vyhol prednáške o dievčatách.

,,To ti je potom dobre. Mňa žena okradla o všetko, čo som mal. Preto som tu teraz takto," zasmial sa a ukázal na seba.

Prekvapene som naňho pozrel. Úsmev mu na chvíľu na tvári zamrzol, akoby si spätne predstavil všetko, čo sa mu v živote prihodilo. Ťažko povzdychol a rýchlo do seba vlial aj zvyšok piva. Na stôl mi hodil tých pár drobných a šiel preč. Zobral som do ruky handru, ktorá tam bola odkedy sa pamätám, a utrel ňou mokrý krúžok po pivovom pohári. Konečne prišiel aj vedúci, ktorý nebol zrovna milý a férový chlap, no ja som si konečne mohol spraviť pauzu na cigu. Prehodil som cez seba čiernu mikinu s kapucňou a vyšiel von. Hneď ako som si všimol biele vločky opäť padať z oblohy, ktorá sa pomaly ale isto menila na tmavosivú až čiernu, postavil som sa pod strechu na jeden malý kúsok kde nesnežilo a konečne si zapálil. Fúkal naozaj chladný vietor a vo vzduchu bol cítiť mráz. Začalo ma od zimy triasť, v diaľke som však započul známy hlas. Vyklonil som sa spod strechy, aby som mal lepší výhľad na blížiace sa postavy. Bol to Hoseok a Jungkook. Obaja sa na niečom veľmi zabávali, mladší chlapec si však všimol, že sa na nich z diaľky pozerám a zakýval mi. Zamával som mu spolu s cigaretou medzi ukazovákom a prostredníkom, a následne si potiahol. Netrvalo dlho a obaja vysokí chlapci boli už len dva kroky odo mňa.

,,To si ako oblečený?" okamžite podotkol Hoseok, keďže som mal na sebe len tenké tričko s mikinou.

,,Išiel som si len zapáliť," odpovedal som mu monotónne a posledný krát si potiahol z cigarety.

Nespokojne pokrútil hlavou a už ma hnal dovnútra. Obaja sa posadili za bar a ja som sa na nich pozrel s otázkou v očiach.

,,Chete niečo?" spýtal som sa nakoniec.

,,Len pohár s vodou," odpovedal mi Jungkook a pousmial sa.

,,Ako myslíš," mykol som ramenami a o pár sekúnd som pred mladého chlapca položil pohár s čistou vodou.

Úkosom som postrehol prudký pohyb mojim smerom. Bol to vedúci, ktorý ma zdrapil za rameno a silno mi ho stlačil ešte skôr, ako som sa stihol uhnúť.

,,Zamestnávam ťa na to, aby si sa tu zabával? Najskôr si dorob čo máš, potom sa rozprávaj s kamarátmi," zavrčal cez zaťaté zuby a odpochodoval naspäť ku svojmu stolu, kde mal rozohratý poker.

Chytil som si rameno a bez slova sa vybral upratať ten jeden stôl, na ktorý narážal. Keď som prechádzal popri svojich spolubývajúcich, videl som, ako musí Hoseok držať Jungkooka za plece. Zrejme ho správanie môjho nadriadeného trochu nahnevalo, no musel som si udržať aspoň túto prácu.