Cesta k smrti

1

Slnko nado mnou smažilo akoby tu je naposledy. Klasické leto v Pacem. Ležala som v čerstvo pokosenej tráve. Dúfam že ma zas nespečie slnko. V ruke som zvierala môj amulet po mame . Zomrela kvôli mne . Snažila sa ma zachrániť pred verdmi .Verdi sú starobylé mýtické bytosti. Sú podobné chrličom . Vzrastovo sú omnoho väčšie, ťažšie a hlavne viac útočné . Verte mi nechceli by ste ich len tak stretnúť. A odvtedy žijem tu . Presťahovala som sa sem spoločne so svojou tetou Megelin .Zabudla som na mágiu , na celý bájny svet. Nechcem viac žiť ten život. Viac nie. Otvorila som oči. Ani neviem ako a začalo slnko zapadať. Teraz hralo krásnymi odtieňmi oranžovej a žltej. Bolo to tajomné a pritom krásne . Počkala som sediac na kopci sledujúc tú nádheru . Keď zapadlo slnko pobrala som sa domou .

„ Teta Megi?" pootvorila som dvere do kuchyne

„Och Ignis nečakala som ta tak skoro" dvere som otvorila úplne . Vošla som do malej no zato útulnej kuchyne .

Sadla som si do malého kresla v rohu kuchyne. Sledovala som ako teta Megi pripravuje večeru. Nikdy som nemala vzťah ku vareniu či pečeniu . Nebavilo ma to a ani mi to moc nešlo .Moje minulé veľdielo skončilo nie moc slávne . Miesto môjho obľúbeného koláča ktorý vždy pripravovala teta Megi to vyzeralo akoby to vyvracala mačka. Aj tak to nejako aj chutilo.

Teta Meg si vždy pri varení spievala . A ako inak aj teraz .Mala krásny hlas oproti môjmu chrapľavému . Teta Meg bola malého vzrastu . Mala nakrátko ostrihané čierno havranie vlasy .Sem tam sa priplietol šedivý pramienok. Predsa len už nemala dvadsať. Na jej rukách sa značili nejaké vrásky a tak isto aj na jej pleti . Už nebola ani taká čiperná ako kedysi . Ani nevyzeralo že sme rodina . Ja som bola vysoká so zlatými vlasmi.

„Budeš tam sedieť alebo mi aj pomôžeš ?" otočila sa na mňa s nožom v ruke . Vyzeralo to komicky a zároveň akoby ma chcela zavraždiť.

„Hádam toto odo mňa nechceš? . Sama vieš že naposledy kedy som to skúšala tak susedia volali hasičov „ Pretočila očami a otočila sa späť ku krájaniu zeleniny .

Zasvietil mi telefón

„čakám vonku "

„ Ummm...musím ísť „ schovala som telefón vtisla tete Megi pusu a odišla som.

Cass ma už čakal vonku s otázkou na tvári „kde si toľko?" . Ako vždy nevie chvíľku počkať kým vyjdem z domu.

„čo to bude dneska Cass?!" vždy niečo potreboval , poznám ho už nejaký ten čas.

„Ja? Nič prišiel som ta pozrieť ako sa máš a tak" naddvihla som obočie

„ Fajn, fajn  ... potreboval by som od teba niečo" uškľabil sa. Túto grimasu poznám pekne dlho.

„Potrebujem založiť"

„Zabudni Cass! Nebudem ta podporovať v alkoholizme to dobre vieš". Áno Cass bol alkoholik je len o rok odo mňa starší a pije .. veľa. nerobí nič iné len nasáva. A to ma len 17 rokov .

„Ale veď Ignis nespravila by si to pre svojho dlhoročného priateľa?"

„Nie a už zmizni aj tak nemám peniaze" Otočila som sa na päte a vykročila k dverám. Bola som  rozzúrená. Siahla som po kľuke. Hneď ako som sa jej chytila a celou silou ju zmačkla sa na nej objavila jemná námraza. Rýchlo som otvorila až to Cass nevidí a treskla dverami .

„čo to kurva bolo?"

Rýchlo som bežala hore po schodoch . Namierila som si to na koniec chodby k mojej izbe . Dych sa mi zrýchlil

„čo to malo byt ?"