MINULOSŤ!!

15

Ťažko sa mi spalo túto noc. Zayn nevyzeral dva krát nadšene a mala som pocit, že za to môžem ja. Asi ak by ma sem nezobral nemusel by sa pre mňa vracať. Cítim sa dosť vinná za túto časť. Pomaly som sa postavila z postele a vyšla z izby. Na sebe som mala len pyžamo. Nemohla som tu ostať a dýchať tento ťažký vzduch. Dnes konečne odchádzame ale nemám dobrý pocit. Cítim sa tu ako doma. Nevravím, že mi nechýba Anne. Ale tu to je o inom. Každý z nim mi niečo dal do života.  

Je asi okolo pol siedmej ráno a ja som práve utiekla z ich domu. Musím sa upokojiť. Chcela som byť len chvíľu sama. Nechcem pri sebe ich. Možno by som sa mala od nich aj odsťahovať. Prestať sa tam tlačiť. Aj keď som to tak nemala na mysli.

Kráčala som cez neznámu ulicu a kochala sa pozorovaním.  Okolie bolo nádherné. Nemala som ani čas včera si pozrieť okolie.  Obchody boli super ale nie je to nič pre mňa. Ako som sa prechádzala som zabudla na čas. Ani som si to neuvedomila. Mala by som sa vrátiť. Inak sa asi nestihnem vrátiť domov. Ak to tak môžem nazvať.

Snažila som sa byť potichu aby som nerobila hluk. Nechcela  som odpovedať na rôzne dedukcie mojej nálady. Neviem, občas mám svoje depky. Predsa nechcem len tak veľa? Mala by som byť vďačná za to málo.

"Kde si bola Tina? Bál som sa," objavil sa pri mne on. Jeho oči ma presvedčili o jeho pravde. Ťažko by som mu neuverila. Sama som i to ani neuvedomila ale možno som svoje závery uzavrela dosť skoro. "Mala som pocit, že sa na mňa hneváš," sklonila som hlavu. Hanbila som sa za moje myslenie. Kde sa podela tá moja vďačnosť. Pominula.  "Čo ti to napadlo? Nehnevám sa na teba," pohladil ma po hlave. Pocítila som z neho lásku. Ale asi nie takú akú k nemu cítim ja. Láska  bolí, ale nie až tak ak o nej nikto nevie. "Vyzeral si tak, bola som sa teda prejsť," odpovedala som mu.

O HODINU

Už zase sedíme v aute a lúčime sa s niekým. Teraz to je Bradford  a jeho rodina. Milujem to tu. Síce som videla len to minimum ale stálo to za to. Zase som videla niečo nové, miesto kde to kvitne láskou. Cestou sme si spievali a rozprávali sa o ich súťaži. Xfactor nie je žiadna sranda. No za chvíľu je už po tom. Verím, že predsa len vyhrajú. Cesta bola dosť dlhá ale celkom rýchlo utiekla. Už sme parkovali v garáži u Harryho. Neverím, že stále sú u neho. Ale iné miesto predsa nemajú.

Vošla som do domu a všade sa nieslo ticho. Nikde nikoho. Chcela som Louisa objať. Chýbal mi . Prečo som len pri ňom? Asi pretože ma on zachránil. Je mi ako brat, ktorého som nikdy nemala. Rodičia nechceli mať viac detí ako by zvládli.

"Tina!" ten hlas ma dosť miatol. Neviem čo robili ale znelo to vtipne. Otočila som sa aby som privítala toho magora. Alebo skôr on mňa. Hneď ako som sa otočila sa na mňa vrhol klaun. Klaun? Kam som sa to ja len dostala. "Čo robíte? Alebo radšej mi to nehovor" zamrmlala som klaunov do krku. "Ale koláčik kľud" utesoval môj imaginarny plač Louis. Neviem ako sa do toho kostýmu narval ale musela som sa zasmiať. "Nudili sme sa tak sa hráme na klaunov" to vážne ich napadla taka kravina?

A ďalšia časť :P