MINULOSŤ!!

23

Perrie mi schválila výber tanečníkov. Preto som ich kontaktovala a čím skôr začneme riešiť choreografiu.
Aby som spomenula situáciu doma. Netravim tam veľa času. Eleanor sa ma snaží úplne odstaviť od nich. A ja som momentálne bokom. Naposledy ma poriadne strapnila.

Flash back
Dnes chalani majú menšie vystúpenie. Nechcelo sa mi ostať doma tak som šla s nimi. Ale keby som vedela koho sem zoberú ani by som nešla. Nemôžem uveriť, že Eleanor je tu. Všade ju so sebou nosí ako nejaký prívesok. Preto som sa presunula pod menšie pódium k fanynkam. Počula som ako kričia a volajú ich mená. Sú nimi poblaznené. Chápem ich. Sú krásny a majú dokonalý hlas.

Približne je už polovica koncertu a ja stále cítim ten jej pohľad na mne. Niečo sa jej nepáči. Ako vždy.
Spokojne som podriemkavala. Áno dokážem v tomto hluku zaspať. No v tom som pocítila na sebe niečo mokré. Celé telo mi prešlo mrazom. Studená voda mi stekala po tvári. Vlasy premočené a oblečenie mokré. Všetko utichlo. Nikto neprehovoril. Chlapci prestali spievať a nemo hľadeli na moju maličkosť. Celým telom mi prešla vlna hnevu na osobu, ktorá stála za mnou. Hneď som si to mohla domyslieť.
End flashback

A presne pre toto nechcem byť doma. Chalanom to je asi aj poslednej rade aj jedno. Veď majú svoje polovičky. Prečo by sa malu zaujímať o mňa? Zabudli na mňa. Pocity sa mi zvierali v mojom vnútri. Chcela som to všetko dať so seba von, ale nedá sa. Nikto ma nepočúva, nikto ma neberie vážne. Som vlastne potrebná v tomto svete? Možno nie som dokonalá, možno neviem veci rozdeliť na viac častí. Ale viem čo chcem. Nechcem to teraz, viem že to hneď nejde. Lenže pomôžem si? Čas, všetko chce ten prekliaty čas. Prečo som teda tu? Možno sú to vážne rozhodnutia, ale dokážem to. Musím to všetko premyslieť, tak aby mi to vychádzalo. Svet sa proste zblázdnil.

Niall niekam odišiel, Liam je s Danielle. Obaja to majú teraz ťažké. Neviem čo sa medzi nimi deje, ale to asi dobre ani neskončí. Ich záležitosti. Zayn šiel niekam s Perrie. A preto ma napadla jedna osoba, ktorá mi dá lepšie myšlienky.
"Ahoj Lottie, nechceš ísť na kávu?" Hneď som jej zavolala. Možno mi pomôže. "Jasné, môžeme ísť za pol hodinu?" kaviareň nie je ďaleko. "Dobre budem tam" Tak som súhlasila.
Bežala som sa prezliecť aby som aspoň nejako vyzerala. Ťažko sa mi premýšľalo o všetkých veciach, ktoré sa tu diali.

Zobrala som si svoju kabelku, telefón, kľúče a peňaženku. Z domu som vyšla nepozorovane. Ani by ma nehľadali. Kto? Veď sa teraz o mňa nezaujímajú. Kráčala som po chodníku a spokojne nechala prúdiť myšlienky. Nepremýšľala som o ničom konkrétnom. Konečne som bola vonku a to je podstatné. Žiadna práca a ani problémy. Občas som potrebovala len tak vypadnúť a prevetrať si hlavu. Cesta do kaviarne sa mi zdala dosť dlhá a pri tom je to tak krátka. Zabočila som ku kaviarni. Otvorila som na nej dvere a hľadala očkom moju spoločnosť. Mávala mi zo zadu kaviarne. Nečakala som na nič a kráčala k nej. Takáto osoba mi chýba. Nejaká kamarátka. Chalanov som asi už omrzela.

"Ahoj, tak čo sa deje" Hneď šla na to. Pozná ma za tú chvíľu dobre. Mám ju ale obťažovať s mojimi problémami? Neviem. "Zase na mňa kašlú, možno by som mala ísť niekam preč od nich" bola som dosť smutná. "Ale nie, nemaj strach. Keby si odišla jasne že by si im chýbala" upokojovala ma. Možno má pravdu. Ale nemusí. "Neviem, nepáči sa mi to. Nerobíme žiadne spoločne akcie" je pravda že netravime spolu veľa času ako pred tým.
Po dlhej dobe časť. Síce o ničom lebo moja fantazia vyprchala skoro