07/2
Ďalšie ráno
- bolo ranou
A bolia ma kolená,
kľačala som pri posteli
prosila som vesmír,..
taká prázdna - zlomená....
Nevládzem sa hýbať prudko...
myseľ je na pochybách
A v tom zrazu display svieti
pátram v sebe po chybách...
„chýbajú mi tvoje ruky....
tvoje ruky v mojich rukách
chýbajú mi naše kroky...
na spoločných potulkách..."
chvíľu ticho, potom znovu rozprávaš...
„aj keď som sa občas hneval,
vždy som ťa držal za ruku...."
- v prvých slovách tvojej vety
vidím jasnú poruchu.....
„...držal som ťa jemne, pevne a vždy tiež.
Také veci drahé duši, sa nepúšťajú k vode nikdy
To určite sama vieš..."
Slzy tečú potokom,
si mojím pokrokom?
...zdá sa práve, že som iba
pokrokovým otrokom...
