✨Zamilovaná do únoscu✨

6

Prebudila som sa o pár hodín. Bolesť hlavy ktorú som mala bola neznesiteľná. Pri pomyslení nato, že by mi mali túto neznámu látku pichať častejšie som mala chuť zomrieť.
Sedela som na posteli opretá o stenu. Táto samota ma ubíjala ešte viac ako chvíle strávené s mojimi únoscami.
Pohyb kľučky ktorá išla smerom nadol vo mne vyvolala nádej, že snáď ide Aron. Mýlila som sa. Bol to zase ten tučný muž s ktorým som už mala tú česť ss zoznámiť. Odputal ma.

,, Vstávaj. "
Hneď som sa postavila. Už som zistila, že neposlúchnuť sa nevypláca.

,, Ideme."
To je prvýkrát čo uvidím niečo iné než miestnosť v ktorej som strávila posledné dni. Snažila som si zapamätať každý detail, ktorý by mi neskôr mohol pomôcť pri úteku.

Keď sme vyšli z dverí ocitli sme sa ny dlhej chodbe kde bolo nespočetne veľa izieb. Podobalo sa to na chodbu v hoteli. Išli sme smerom dopredu až kým sme sa neocitli pri výťahu. Nastúpili sme a chlap stlačil na prízemie. Celkovo mala budova 7 poschodí a 2 poschodia v podzemí. Výťah škrýpal. Ten zvuk bol veľmi nepríjemný. Určite je to tu staré.
Keď sme už boli na prízemí vystúpili sme z výťahu a boli sme vo veľkej miestnosti. Vyzeralo to ako hala. Odvliekol ma do jednej z miestností.
Keď som tam vošla uvidela som Arona. No čo ma zaujalo viac boli dievčatá. Bolo ich tam ďalších 7. Takže tu nie som sama.
,, Tu máte dáke handry, pekne sa oblečte. Máte nato 10 minút. "
Nechápala som čo sa deje ale všetky dievčatá poslúchli tak som sa rýchlo prezliekla.
Jedno dievča bolo tam ďalej od ostatných. Skrývala sa v kúte a videla som na nej, že bola vystrašená. Prihovorila som sa jej v snahe zistiť čo sa to tu vlastne deje.

K,, Ahoj ja som Klere."
,, Viem čo chceš vedieť. Neviem prečo nás uniesli a ani kde sme. No ak si ťa výberu budeš sa modliť aby si sa sem mohla vrátiť, toto je oproti tomu nič."

Nerozumela som o čom rozpráva.

K,, Ak si ma vyberie kto? "
,, Uvidíš."

Dvere sa otvorili a do miestnosti vošlo 8 chlapov. Všetci boli podobní tomu prvému. Každý z nich bol nechutný.