✨Zamilovaná do únoscu✨

8

Všetky dievčatá sa na mňa závistlivo pozreli. Nevedela som čo sa stalo. Nevedela som prečo si to zrazu rozmysleli no oni mi to aj tak zazlievali.

Keď už bolo po všetko neostalo ani jedno dievča. Všetky sú kúpili. Bola som zhrozená, že som ostala sama. Stála som pred pódiom a čakala čo sa bude ďalej diať. Dvere sa otvorili a vošiel muž s mne známou tvárou.

A,, Poď ideme. "
Váhala som či sa ho spýtam alebo nie ale nakoniec bola zvedavosť väčšia ako strach.
K,, Prečo si to urobil?"
A,, Čo máš na mysli? "
K,, Prečo nie som na predaj?"
A,, Nie si rada? Bohvie čo by s tebou dotyčný narobil. Možno by si sa ani nedožila rána. "
Jeho slová ma vydesili.
K,, Čo sa to tu vlastne deje? " zastavila som v strede chodby, postavila sa pred neho a zahľadela sa mu do očí.
A,, Všetko ti vysvetlím ale teraz musíme ísť. "

Nebola to odpoveď ktorú som čakala ale nastal vo mne vnútorný pokoj, že sa to konečne dozviem.
Od začiatku som vedela, že Aron nie je ako oni. Bol úplne odlišný než ostatní chlapi ktorí tu sú.Či už výzorovo alebo duševne. Správal sa milo. Preto som nechápala čo tu medzi nimi robí. Možno sa to časom dozviem.

Prišli sme do miestnosti kde ma odviedli na začiatku. Prezliekla som si naspäť svoje veci a Aron ma odviedol k výťahu. Cítila som sa pri ňom bezpečne. Sama som to nechápala lebo by to malo byť práve že opačne. Nastúpili sme do výťahu.

K,, Toto je hotel? "
A,, Dá sa to tak nazvať." usmial sa.
K,, Prečo to všetko robíte? " nervózne som sa ho opýtala.
Na odpoveď som dlho čakala.
A,, Kebyže nemusíme nerobíme to, ver mi."
K,, Si iný ako ostatný. Prečo sa ku mne správaš tak milo? "
No odpoveď som čakala márne.

Vystúpili sme z výťahu a ocitli sme sa na tej hrôzostrašnej chodbe kde mam izbu. Otvoril mi. Pozrela som sa mu ešte posledný krát do očí.

A,, Vieš, aj ty si iná než ostatné čo tu sú. Možno preto."  jemne sa usmial a zatvoril dvere.