Prológ

22 3 2
                                    

Prechádzal som sa po skle z rozbitej flaše. Po ostrých čriepoch, ktoré mi robili nechutné ryhy na nohách. Z rúk mi tiekla krv. Necítim som nič. Padal som. Zbadal som nad sebou svetlo lampy a potom už iba tmu.

Zrazu zmitlo všetko. Smútok, úzkosť, bolesť a strach. Konečne to zmizlo... No na ako dlho.

Brány peklaWhere stories live. Discover now