Prechádzal som sa po skle z rozbitej flaše. Po ostrých čriepoch, ktoré mi robili nechutné ryhy na nohách. Z rúk mi tiekla krv. Necítim som nič. Padal som. Zbadal som nad sebou svetlo lampy a potom už iba tmu.
Zrazu zmitlo všetko. Smútok, úzkosť, bolesť a strach. Konečne to zmizlo... No na ako dlho.
YOU ARE READING
Brány pekla
Fantasy,,Toto bol už váš piaty pokus o samovraždu pán Park. Neviem čo s tebou máme robiť." ,,Asi nemáte robiť nič len ma konečne nechať umrieť." //,,NIEČO TU JE!" ,,Pán Park vy ste sa zbláznili." Brány pekelné sa otvárajú a idú si po mňa.
