Member of gang [Slovensky]

8.

,,Ja..." nevedela som čo na to mám povedať. Pozrela som na Lollu a zdalo sa mi ako keby mi niečo naznačovala. Prikivovala ako keby hovorila, že mám povedať áno. Neviem či by som vedela niekoho...zabiť. Už aj povedať mi je to zaťažko. Bez váhania by som povedala nie, ale Lolla ma zneistila. Prečo nad tým vôbec uvažujem? Jasne, že by som nikoho nevedela zabiť! ,, No...?" po asi dosť dlhej chvíli sa ma Roy znova opýtal ,,Ukludní ťa ked ťa od toho odpojíme?" ,,Áno prosím!" kívol na chlapa za mnou a ten mi pomaly odpojoval kábliky z čela. Keď mi to všetko dal dole Roy sa znova opýtal ,,Lepšie?" nenechal ma nič povedať a už pokračoval ,,Teraz hovor, bola by si schopná zabiť?!" ,,podľa toho koho" už mi úplne preskakuje? Podľa toho koho? To ako fakt? Ja niesom normálna! Roy sa zaškeril ,,koho koľvek aj tú najdôležitejšiu osobu v tvojom živote!" no tak dik fakt mi to ľahšie nerobíš! ,,hm-ja...a-asi...m-možno áno!" hlesla som a sklopila zrak. ,,takže áno?" overoval si Roy. Prikívla som. Vedela som, že je to len klamstvo, ale dôverovala som Lolle. Pozrela som hore, aby som našla Lollu a nejako vyčítala z jej grimasy, že či som v kaši alebo nie. No lenže nikoho som nenašla, pretože v miestnosti už nikto nebol. Poobzerala som sa a vedla mňa sedel iba Roy. Prístroj bol preč a aj ten chlap za mnou. ,,Fajn, ešte pouvažujem." postavil sa Roy a ukázal smerom k dverám na znak, že mám ísť. Poslúchla som ho a odišla k dverám. ,,presne takto o dva mesiace sem za mnou dojdeš. Sama! Je na tebe či budeš bĺúdiť ulicami pokiaľ nenájdeš túto budovu alebo si nájdeš inú cestu ako sa sem dostať. A teraz už choď" odišla som so zdvihnutým obočím či to myslel vážne. Pri východe z budovy som dosť dlho hladala cestu von keďze cestou sem som mala zaviazané oči. Bolo mi to divné, že ma Roy nechal len tak odpojiť od tých prístrojov. Našla som cestu von a oproti východu na lavičke som uvidela Lollu. ,,Lolla?" obišla som si lavičku a sadla si vedla nej. ,,Jeanie ja..." ,,pozri ak o tom nechceš hovoriť nemusíš" ,,ale...ja chcem...musím byť schopná s tebou hovoriť!" ,,dobre, ale nie tu" postavila som sa a obzrela som sa okolo seba. Lolla urobila to isté, odomkla auto a nastúpila. Otvorila som dvere spolujazdca a nastúpila. Počas cesty som si skúšala zapamätať cestu, ale všetky ulice boli skoro na vlas rovnaké. ,,Tak...? Čo ti povedal?" prerušila ticho Lolla. ,,No okrem toho, že sa stretneme o dva týždne dokopy asi n..." vydesene ma prerušila Lolla ,,počkať čo?! On ti povedal, že sa stretnete o dva týždne? No do..." radšej si zahrýzla do jazyka ,,Čo je na tom zle?" nechápavo som sa opýtala. ,,ty nevieš?!" zabočila do slepej uličky a vypla motor. Naokolo nič nebolo iba odpatky, samá špina a sem tam sa tu prešmykol nejaký bezdomovec. Strašidelné! Začali mi po chrbte naskakovať zimomriavky. A samozrejme mala som na to dôvod. Keď som sa z tejto časti mesta, ak sa to tak dá nazvať, smapätala Lolla už nesedela v aute. Zazrela som ako hnedé dlhé vlasy zabáčajú za roh s nejakou tetkou. Nebola som si istá či to bola Lolla preto som si to musela ísť overiť. Zabočila som za roh kde som videla zabáčať dlhé hnedé vkasy. Nemýlila som sa, Lolla bola tam, ale vyzerala dosť zvláštne. Bola v polohe, ktorú som ešte nikdy nevidela, ale vyzeralo to, že ona áno. Tetku opierala o múr budovy a ruku jej držala pod krkom ako keby ju chcela uškrtiť. Niečo jej šepkala do ucha. Tetka len vystrašene prikivovala. Posledné čo som videla bolo ako Lolla tetku praštila silnejšie o múr, niečo jej ešte povedala a pustila ju. Začala ku mne kračať, postupne zrýchlovala, napokon az bežala. Niečo na mňa kričala, ale ja som bola taká zaskočená, že som ju nevedela vnímať. Zrazu nastala tma. Čierna tma a bolesť v stehne ako keby do mňa niečo pichli. Nič som nevidela, nepočula, necítila.

Kratšia časť, ospravedlňujem sa. Nabudúce skúsim napísať dlhšiu.

With love, me