I can't finish like this /mootem

☹︎ 6 ☹︎

/z toho už se nevykecám.../

M : no ehm... vzpomněl jsem si... na něco hezkého...
S : Dobre ... stáva sa to aj mňa

Ulevilo se mi... nechci mu to teď říct !
M : nechceš teď jít... třeba do centra ?
S : Rád tam s tebou pôjdem
Jen jsem se usmál... byl hrozně roztomilý...
M : obuj si boty
S : dobre
M : ani nevíš jak jsem rád, že jsi přijel
S : prečo by som ti nemohol urobiť radosť ?
M : je to od tebe vážně hezký...díky
S : nmz

*pohled Sama*

Vyzerá to, ako by som mu urobil obrovskú radosť ... ale preto som tu predsa. Keď sme išli do centra, všetci sa na nás pozerali ... bolo to príšerné, to ani u nás sa na mňa nepozerajú stále ...

Vyzeralo to, že asi chceli fotku, ale nemali odvahu ... rovnako ako ja nemal odvahu povedať Matyášovy čo k nemu cítim. Boli sme tam dlho, až do 20:00. Keď mi Matyáš povedal, že už je neskoro, tak sme mali odísť. Ja som pomalý, ale Matyáš išiel svižným krokom. Skoro mi utiekol, takže som celkom aj rád za tú sračku čo som urobil. Proste už by mi utiekol, a ja sa zľakol, tak som jo chytil za ruku ... on sa zastavil. Aj čas, akoby sa zastavil. Mal som 3 možnosti ... buď tam stáť ako kokot, alebo trhnúť a ospravedlniť sa, alebo si s ním propléts prstami ... vybral som si 2 a ešte teraz toho ľutujem.

Trhol som a povedal: "prepáč ... nechcel som"
On sa na mňa len vydesene pozrel a povedal: "to j-je moja ch-chyba"
odpovedal som mu, že som to urobil ja a že ja by som sa mal ospravedlniť ... už som bol červenšie, než je to normálne. Vlasy som mal v tvári a hrozne sa za seba hanbil. Aj cez to ma objal a povedal, že mu to nevadilo ... uľavilo sa mi, a odišli sme domov ... aj cez to som sa bál na neho prehovoriť.

Furt se omlouvám za svojí slovenštinu, jaksi se teď věnuji němčině a angličtině takže zapomínám úplné základy a nevím co tu mám zle, rip