Save Me >>m.c./Preklad

- Chapter 1.

Chapter 1

POHĽAD 3.OSOBY

Kde bolo tam bolo, žilo jedno krásne, mladé dievča ktoré sa volalo Charlotte Mia Thomas.

Bola šťastná, usmievajúca sa, nevinná a zmätená z toho čo život je. Nechápala čo znamená smrť, nechápala ničomu.

Ale potom prišli teenegerské roky. Zakrádajúco sa jej ukradli nevinnosť. Zlomili ju a poplietli všetko v jej živote. Už nemohla byť naďalej sama sebou, bez trýznenia a odsudzovania. Bola šikanovaná a obťažovaná.

Rodina.. cudzí ľudia.. spolužiaci... média.. kolektív ju donútil sa vydať inou cestou.

Porušili jej nevinnú myseľ, začala sa starať o veci, o ktoré sa nestarala ani ako malé dieťa. Ako náhle vyrástla, bola staršia, už nebola neškodná. Začala všetko chápať. Bola stereotyp a poznačená. Navždy nálepkou terča pre niekoho kto ju bude mučiť. Snažila sa zapadnúť a byť populárna, správala sa tak aby bola známa.

Začala sa báť toho ako vyzerá, čo si oblečie. Bála sa všetkého čo robila. Lebo hlboko v sebe vedela, že tu je stále niekto kto ju bude odsudzovať.

Začala plakať, viac a viac, každý deň a noc. Cítila sa osamelá, stratená a zmätená. Obdivovala ako vyrástla a spomínala na to keď bola malá. Chýbalo jej byť bezstarostná. No ako zostarla, naučila sa to skrývať. Nasadiť šťastnú masku, poblázniť všetkých naokolo. Naučila sa zamknúť svoje city a emócie, naučila sa klamať, keď sa jej niekto spýtal či je 'v pohode'. Naučila sa odísť statočne aj keď sa v skutočnosti bála. Uvedomila si, že všetci okolo nej sú rovnakí...

Naučila sa byť tá najšťastnejšia osoba na svete a stále sa usmievať. Naučila sa nikoho si k sebe nepúšťať, lebo by ju aj tak nepochopili. Naučila sa chovať, ako keby ju odsudzovania neboleli, ako keby bola vyrobená z nepriestreľného skla, aj keď v skutočnosti už bola puknutá.

Nikdy nikoho neobviňovala za to čo sa jej stalo na strednej... nikdy nikoho neobviňovala z jej šikanovania alebo urážania jej osoby, lebo ona vedela, že je to, to čo tí ľudia musia robiť.

Jej sestra bola populárna. Naučila svoju sestru, že musí byť krutá a ubližovať ľuďom ktorí boli odlišný a rozchyrovať o nich škaredé a protivné veci. Musela šikanovať tých ktorí boli nižšie v spoločenskom postavení, pretože to bol spôsob ako mohla zapadnúť.

Jej brat bol ten chytrý chlapec, všetci poznali dieťa ktoré malo za okuliarmi mozog. Naučila sa, že by sa vzdal všetkého čo by mu nepomohlo mať úspech v budúcnosti. Naučila sa, že by 'zavrel oči' nad tými, ktorí boli menej inteligentní a dozretí.

Charlotte sa začala viac zaujímať o to, čo si o nej ľudia myslia, ako o to čo chcela. Začala sa báť byť sama sebou. Začala strácať priateľov, pretože už nebola to čo pred tým. Začala strácať sama seba, pretože to už nedokázala zniesť. Vtedy začali hlasy. Negatívne hlasy, ktoré kričali v jej mysli a kontrolovali ju na každom kroku. Dostala pomoc od rodičov, vzali ju k psychiatrovi. Terapia pomohla na chvíľu, no potom sa to všetko vrátilo. Bola chorá z liekov, ktoré musela užívať 3x denne a tak sa rozhodla ich nebrať. Niektoré noci boli lepšie ako tie druhé. Niektoré noci boli strašné, ale ako inak len nahodila umelý úsmev a skryla všetku bolesť. Chcela byť znova ako všetci ostatný, chcela byť normálna. Bola vystrašená zo života a sveta naokolo, bála sa že ľudia prídu na to kto naozaj je.

Charlotte a Michael boli len deti, ktoré sa snažili preživ v tomto pomätenom svete.

Obaja boli tínedžery a kolektív ich zabíjal.