It was just a few moments

KAPITOLA 1

Už to onedlho začne. Už onedlho prídu opäť tie stresy akú známku dostanem. Fakt super. Na chodbe musím opäť vídať ľudí, ktorých
z duše neznášam a som rada keď ich nevidím. A navyše do ročníka vyššie má prísť ten sexi nabúchaný chalan, basketbalista. Všetky baby po ňom letia, a on tiež nie je čistý. Vraj je sukničkár. A nečudujem sa, keďže ma okolo seba toľko sukní. To bude zas zaujímavý rok. Poznám ho len z turnajov čo boli na našej škole, a priznám sa, aj ja som z neho bola namäkko. A teraz má prísť do školy. Ale najviac sa teším na našu sprostú učku matiky, slečnu Reinthartovú. Ďalšia lámačka sŕdc. Pekne si ide po učiteľoch, ale
z matiky nevie ani toľko ako náš úchylák Mathes. Ale strašne sa teším na tento rok, som zvedavá aký bude. Ale fakt, že najviac sa teším na Bena a Mary. Mojich najlepších kamošov, moju podporu, a v podstate mojich jediných normálnych kamošov. Všade kde je nejaký prúser nechýbame ani jeden. Proste moje feliz.
Večer mi cinkla správa od Mary:
,,Ahoj, som chorá a musím doma ležať v posteli, takže neprídem na uvítanie detí do školy. Všetko poriadne si zapamätaj, aby si mi to mohla do detailu opísať. Posielam pusu!"
Nahnevalo ma to ale aj strašne zarmútilo. Bude to prvý rok čo si nebudeme spolu obzerať tých čudesných ľudí, ktorí sa vrátili
z prázdnin, a myslia si, že sú zmenení na nepoznanie, a pritom sú to len frajeri s novými Adidasmi, či čajky s novým melírom. No čo už. Je tu ešte Ben. Aj keď je to chalan, je to ten najlepší kamoš na svete. Poznáme sa od detstva ako aj s Mary. Vieme o sebe všetko, každú somarinu si hovoríme. Občas mi príde ako teplý, ale s Mary sme si naňho zvykli, však stále je pri babách takže sa nemôžme čudovať. Tiež nemá šťastie v láske, ale to sa ani nečudujem, keďže mu všetky baby musíme prv my dve s Mary schváliť. Nejako to s Benom bez Mary vydržíme, však musíme, ale musí sa aj ona pripraviť za poslucháča keď sa stretneme, aby sme jej mohli všetko vyrozprávať.
Keď som sa chystala už spať, napísal mi Ben.
,, Ahoj, zajtra sa potrebujem stretnúť. Len ty a ja. V parku. O šiestej. Prosím, nič nevrav Mary. Ďakujem. Ben.."
Prekvapilo ma to, aleže moc. Nikdy pred sebou nemáme tajnosti, stále keď niečo niekoho trápi, trápime sa všetci, vieme všetky svoje tajomstvá. Jednoducho vôbec tomu nechápem, nejde mi to do hlavy.