It was just a few moments

KAPITOLA 2

Ráno som sa zobudila veľmi skoro. Nato, že ja zvyknem vyspávať do dvanástej, som bola hore už o ôsmej. Z hlavy mi nešla preč myšlienka čo mi chce také súrne a tajné Ben povedať. Na jednej strane som bola rada, že mi možno verí viac ako Mary, ale na druhej strane som mala veľký strach, čo to môže byť. Aké tajomstvo.
Prišla som do parku trochu neskôr, keďže mi meškal autobus. Ben už na mňa čakal. V duchu som sa povzbudila, že to nebude nič hrozné, a vykročila oproti.
„Ahoj Feliza, konečne ťa vidím, sú to skoro tri dni čo sme sa nevideli, chýbala si mi."- zdvorilo ma privítal.
„Ahoj Ben, tiež ťa rada vidím, čo si mi chcel také súrne a tajné povedať? Veľmi ma zarazila tvoja správa, takže rýchlo hovor."
„Poď za mnou, mám pre teba prekvapenie."
Už to bolo divné. Tešila som sa, ale aj bála, a to ho poznám ako vlastnú dlaň. Bol vážne divný.
Išli sme po chodníku vedľa seba, naokolo ani živá duša, všade bolo ticho, a ani u nás nebola žiadna konverzácia. Cesta z parku viedla do prístavu. A tam sme aj zastavili. Sadli sme si na lavičku pozerali sa na krásne more, v ktorom sa odrážali lúče zapadajúceho slnka. Pripomínalo mi to romantickú scénu z môjho obľúbeného filmu Ďaleko za morom. Zrazu po tom napínavom, ale navyše romantickom tichu sa Ben konečne ozval: „Tak čo, páči sa ti tu?"
Tá otázka bola najhlúpejšia akú kedy dal. Vie dobre, že to miesto milujem, chodím tu rozmýšľať, občas plakať a on sa toto spýta. Nazlostilo ma to, takže som trochu vybuchla: „O čo ti ide? Napíšeš mi správu, ktorá mi nedala spať skoro celú noc, rozmýšľam len nad tým čo sa stalo, že to nemám vravieť Mary, a ty ma privedieš sem, kde chodím rozmýšľať v depresívne večere a spýtaš sa ma či sa mi tu páči? Ben čo sa deje, prosím ťa povedz čo bolo také súrne, že si sa chcel stretnúť, a navyše bez Mary. Poznám ťa od malička ako vlastnú dlaň, takže výhovorka typu "chcel som ťa vidieť" na mňa nebude platná."
Zvyknem takto vybuchnúť, keď mám stresy čo sa bude diať, a ten človek ma zbytočne naťahuje. Benovi to stále išlo fakt dobre.
„Nechcel som to vravieť pred Mary, lebo by sa jej to mohlo dotknúť, keďže mám pocit, že niečo ku mne cíti. Prepáč. Už to v sebe dlho dusím, a dnes som dostal odvahu ti to povedať. Takže za ten tvoj výbuch ti ďakujem, lebo si ma dosť zneistila. Musím ti povedať, že..."
Zazvonil mi telefón. Volala mi mama a bola dosť na nervy, takže som musela utekať domov.
„Prepáč Ben, musím ísť domov, volala mi mama a podľa hlasu bola pekne naštvaná. Náš rozhovor presunieme na zajtra, alebo kľudne mi napíš čo si chcel povedať. Tak ahoj, zajtra tu prídem v taký istý čas, maj sa."
„Aha, tak zajtra no, ahoj."
Rozlúčili sme sa a ja som utekala rýchlo cez park aby som stihla autobus, lebo keby čakám na ďalší ako som mala v pláne , mama by asi dostala infarkt, lebo keď sa niečo stane, pre istotu nech je každý doma, aby od nej neschytal peknú vlnu výčitiek. Ale Bena som mala aj tak celú cestu v hlave. Stále dokola mi to išlo v hlave ako vravel o Mary, že niečo k nemu cíti. Nebodaj, to čo mi chcel povedať bolo to isté, čo údajne cíti Mary k nemu, len z jeho strany ku mne? Nie, veď to je nemožné. Tak ale potom nemôže byť ani Mary buchnutá doňho, a ja som si nevšimla na nej nikdy aby nejak prejavovala city alebo mala istú náklonnosť. Určite to bola výhovorka, lebo to čo mi chcel povedať, chcel povedať medzi štyrmi očami.
Keď som prišla domov, mama bola ako zmyslov zbavená. Lietala po dome, stále niečo hľadala, vykrikovala po každom čo jej má doniesť a ani si nevšimla, že som prišla. Otec bol opretý o stenu, a zvodne ju len pozoroval. Stále vraví, že keď je naštvaná alebo má veľké naponáhlo, je najviac sexi. Čiže jej príkazy plnili iba bratia Ryan a Cole. Postavila som sa k otcovi a spýtala sa: „Čo sa jej stalo, že tu pobehuje ako zmyslov zbavená? Volala mi a bola pekne naštvaná."
Otec sa na mňa so smiechom pozrel a povedal: „Ona nie je vôbec naštvaná. Len už nevie ako prejaviť radosť z novej pracovnej ponuky. Preto tak kričí a lieta akoby bola naštvaná, ale to je len konečne šťastná."
„Akej pracovnej ponuky? Nespomínala nič, že niekam cestuje, a ako ju poznám, všetky ponuky odmieta."- bola som prekvapená ale aj rada, že je mama konečne šťastná. Po smrti deda sa dlho tak netešila a nevystrájala.
„Cestuje do Španielska. Viac neviem, iba to, sama vidíš ako tu lieta. Chvíľu sa na to ešte popozerám, a poviem jej aby si sadla a ukľudnila sa."- povedal otec a stále visel pohľadom na mame.
Vedela som, že mamin sen je už odmalička navštíviť Španielsko. Chodila aj na jazykovú školu, kde sa tento jazyk učila, a aj babka mi vravela o jej veľkých snoch, keď bola malá, ako stále dúfala, že sa tam raz dostane. Aj to naše "Feliza" nám vymyslela ona. Niečo ma aj po španielsky učila. A veľmi sa s ňou teším, teraz už viem prečo v telefóne znela tak naštvane, takým spôsobom prejavuje radosť no. Celá mama.
Otec sa konečne spamätal a povedal jej aby si sadla, a porozprávala nám kde to vlastne ide.
„Tak deti, viete dobre, že už ako malá som túžila navštíviť Španielsko. Teraz spolupracuje jedna španielska firma s firmou kde pracujem ja, a navrhli mi, či by som nechcela ísť reprezentovať našu firmu aj
s kolegyňou Klarisou. Už keď som počula, že kde to mám ísť, neváhala som, a hneď som to prijala. Budem tam asi mesiac,
a odchádzam už zajtra večer o šiestej, konečne pôjdem aj na lietadle. Preto som ti Emilly volala, aby si prišla domov, lebo chcem si s vami užiť ešte tie posledné chvíle."- vysvetľovala mama a bolo vidno ako je tým nadšená. Tešila som sa s ňou. Konečne sa jej splní detský sen. Ale bolo mi aj ľúto, že mi to Ben nemohol povedať. Bolo vidno, že ostal smutný.
Večer za mnou do izby prišla mama. Sadla si na okraj postele a pohladkala ma na čele.
„Vieš zlatko, ja viem, že si už veľká, a že máš vlastné záľuby. Ale chcem ťa poprosiť o jedno. Daj pozor za ten čas čo tu nebudem na mojich chlapcov. Nevravím aby si ich špehovala, to viem, že ani
v úmysle nemáš, ale sem tam choď za otcom sa ho spýtať ako sa má, a aj za bratmi, či im netreba pomôcť s úlohami. Budeš tu teraz jediná ženská v domácnosti, takže treba na nich sem tam dať pozor. Veď predsa si ich veľká sestra. Urobíš to pre mňa?"
„Jasné mami, môžeš sa spoľahnúť, pre teba všetko."
„Vedela som, že mám múdre dievčatko, budeš mi veľmi chýbať princezná moja, ale teraz sa už choď vyspať, dobrú zlatko, ľúbim ťa."- pobozkala ma na čele a odišla. Mám tú najlepšiu mamu na svete.
Ďalší deň som bola opäť skoro hore. Ale teraz kvôli tomu, že mama od rána stále ešte niečo balila, a robila dosť veľký hluk. Prišla mi správa od Bena:
„Ahoj, dnes to stretnutie platí? Dúfam, že budem mať odvahu.."
Preboha načo? On ma už vážne vyvedie z pod kontroly, nemôžem si namýšľať, ale... Čo keď sa vážne do mňa buchol? Ach tá myšlienka musí ísť okamžite z hlavy preč.
A už prišla chvíľa, keď sa musíme s mamou rozlúčiť. Bratia aj plakali, ale ja som sa len pousmiala, zamávala a zobrala na seba tú jej zodpovednosť a povinnosti. Keď odišla, rýchlo som utekala na autobus aby som ho ešte stihla. Ben ma tam opäť čakal prvý. Všade je vždy na sekundu presne. Znova sme si išli sadnúť na lavičku.
„Prepáč Ben, že som ťa včera prerušila, ale mama dnes odcestovala do Španielska, tak s nami chcela stráviť ešte voľné chvíle. Môžeš mi dnes povedať to, čo si včera nestihol."
„Ako len začať.. Viem, že to čo ti chcem povedať je akoby som porušil nejaké pravidlá, ale aj v živote sú isté pravidlá, ktoré musíme porušiť. Či chceme alebo nie, musíme sa rozhodovať srdcom a je jedno ako ťažko znášanlivá je tá vec. Neviem či mi rozumieš, ale snažím sa ti vysvetliť prečo sa to stalo. Je v podstate nevysvetliteľné, ale kto chce, aspoň pochopiť by to mohol. Emilly, viem o tebe skoro všetko, ako aj ty o mne. Ale ako ani ja nepoznám každý kúsok tvojho srdca, tak ani ty nepoznáš všetky tie moje. Poznáme sa odmalička, vždy sme sa brali ako súrodenci, ale čím som bol starší, uvedomoval som si, že začínam spoznávať aj čo je to slovo láska. Určite už tušíš, čo ti chcem povedať, tak ti to aj hneď poviem. Dlhšiu dobu sa mi páčiš, a dobre viem, že to čo ti hovorím je aj tak zbytočné, ale musel som to všetko už zo seba dať von. Mám ťa jednoducho rád viac ako kamarátku. Moje city sú silnejšie ako ja takže prepáč, ak ťa niečím raním."
Nevedela som čo na to povedať. Tušila som to ale tú myšlienku som dávala rýchlo preč z hlavy. Neverím tomu čo som teraz počula. Ja sa mu páčim! Ja sa mu páčim! Do čerta chlapče, prečo sa ti páčim?!
„Ben, neviem čo ti na to povedať. Rozmýšľam už nad tým dva dni,
a aj mi tá myšlienka napadla, ale hneď som si ju vyhodila z hlavy. Málokedy sa stane, že sa niekomu páčim . Teraz mi tie konšpiračné teórie konečne dávajú zmysel, na moje otázky poznám už odpovede. Ale predsa sa chcem jednou vecou uistiť. To s Mary bola výhovorka, že? Lebo ja som si vôbec nevšimla aby bola Mary do teba buchnutá, ale keď je to z tvojej strany ku mne, to mi celkom aj dáva zmysel, keďže som si to občas aj namýšľala, ale okamžite pustila z hlavy. Len prosím ťa mi povedz, ako to chceš povedať Mary."
„Neviem ako jej to poviem, a hej asi to bola len výhovorka, ale preto som chcel sa iba stretnúť iba s tebou, ale neboj sa nerobím si nádeje. Len prosím ťa, nevrav to nikomu, lebo keď som to vedel už tak dlho v sebe dusiť, prosím ťa, aj ty si to nechaj pre seba. Nedávam ti ani čas ani žiaden priestor na rozmyslenie, ber to proste ako novinku, nový zážitok."- odvetil s úsmevom, ale v očiach mu bolo vidno, že ho to trápi. „Vieš, že ťa mám strašne rada, si mi ako tretí brat. Nikdy som si však s tebou nerobila nádeje, lebo som vedela, že sme partia, trojica, takže by to nebolo spravodlivé. Rozmýšľala som aj nad tým, čo ti nato poviem keď k tomu dôjde. Ale teraz akoby som dostala okno. Prepáč, teraz sa vážne neviem vyjadriť, veď o pár dní začína škola, tak uvidíme. Ale ďakujem ti, že si sa mi s tým zdôveril. Vážim si aj to, že som tá "vyvolená", ale mohol si vedieť, že to bude ťažké, keďže máme aj tretiu Felizu."- povedala som mu milo, a dúfala, že to pochopí.
Ben nie je vôbec škaredý chalan. Má krásne modré oči ako obloha bez oblakov, blond vlasy vyčesané stále dohora, sexi lícne kosti a najkrajší úsmev aký môže chalan mať. A vo vnútri je chalan s veľkým srdcom, ktorý pomôže aj nepriateľovi. Vážne je chlapec snov, ale netuším vôbec ako by zareagovala Mary, keby sa dozvedela, že spolu chodíme. Ale to by som musela aj ja niečo cítiť. Ale zlomiť srdce som mu tiež nechcela. Takže začínajú noci rozmýšľania.
„Prosím, nechajme to už tak, ja už pomaly pôjdem. Ahoj."- povedal, a chcel odísť bez rozlúčenia, tak som rýchlo naňho skričala.
„BEN! To chceš odísť bez rozlúčenia?"- skočila som naňho a silno ho objala. Mala som chuť to urobiť po tom všetkom čo mi vravel.
„Prepáč Feliza už sa to nestane."- povedal a aj on ma silno objal.
A v tej chvíli som urobila to čo nikdy. Ani sama neviem prečo, ale.. Dala som mu pusu na líce. Netuším prečo som to urobila, ešte som nikdy žiadnemu chalanovi nedala pusu, ale mala som po tom taký dobrý pocit, že som urobila správne. On sa iba trochu začervenal,
a išiel už domov. Bola som vážne šťastná, že viem to tajomstvo, ale trápilo ma ako to povedať Mary.
Keď som prišla večer domov, mala som plno správ. Mary mi písala, že sa má už lepšie, lebo som sa pýtala ako jej je, či sa do začiatku školy neuzdravie. Potom mi písala spolužiačka Jess, či niečo viem
o tom novom chalanovi. Ona bude patriť asi tiež medzi baby, ktoré sa oňho budú biť. Ale najviac ma zarazila správa od Bena.
„Emilly, prepáč , ak som sa ťa nejako dotkol. Ale som rád, že už o tom vieš. Ani nevieš koľko emócií si vo mne vyvolala tou jednou pusou. Ďakujem.. Mám pocit, že ťa ľúbim.."