Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Keď som mal 6 rokov, videl som raz v knižke o pralese, čo sa volala„ Príbehy zo života", nádherný obrázok veľhada kráľovského,ako prehĺta akéhosi dravca. Tu je kópia tej kresby. V knižke sa vravelo „Veľhady prehĺtajú svoju korisť celú,nerozhryzú ju. Potom sa nemôžu ani pohnúť a pri jej trávení prespia aj 6 mesiacov." Veľa som vtedy premýšľal o dobrodružstvách v džungli a potom sa i mne podarilo farebnou ceruzkou načrtnúť prvú kresbu. Moju kresbu číslo jeden. Bola takáto:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ukázal som svoje majstrovské dielo dospelým a spýtal som sa,či im kresba naháňa strach. Odpovedali mi:„Prečo by mal klobúk naháňať strach?" Moja kresba nepredstavovala klobúk. Predstavovala veľhada kráľovského,ako trávi slona. Nakreslil som teda vnútrajšok veľhada,aby to dospelý mohli pochopiť. Vždy potrebujú nejaké vysvetlenia. Moja kresba číslo dva bola takáto:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dospelí mi poradili, aby som prestal kresliť otvorené alebo zatvorené veľhady a aby som sa radšej zaujímal o zemepis,dejepis,matematiku a gramatiku. Tak som sa teda vo veku 6 rokov vzdal skvelej maliarskej kariéry. Odradil má neúspech mojej kresby číslo jeden a kresby číslo dva. Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje,keď im treba ustavične čosi vysvetľovať. Mušle som si vybrať povolanie a naučil som sa pilotovať lietadlo. Lietal som skoro po celom svete. A musím priznať,že zemepis mi bol veľmi na osoh. Na prvý pohľad som rozoznal Čínu od Arizony. Je to naozaj užitočné,keď človek v noci zablúdi. Tak som mal v živote veľmi mnoho príležitosťí stýkať sa s množstvom vážnych ľudí. Žil som dlho s dospelými. Pozoroval som ich celkom zblízka. Moju mienku to príliš nezlepšilo. Keď som stretol niekoho,čo sa mi zdal aspoň trochu bystrejší skúsil som to uňho s kresbou číslo jeden,ktorú som si stále schovával. Chcel som vidieť,či je naozaj chápavý. Ale zakaždým mi odpovedal:„To je klobúk" A tak som mu nerozprával ani o veľhadoch, ani o pralesoch,ani o hviezdach. Prispôsobil som sa jeho chápaniu. Rozprával som mu o bridži,o golfe,o politike a o kravatách. A dospelí bol veľmi spokojný, že spoznali takého rozumného človeka.
