Bez okuliarov vidím hmlu a tmu.
Tma zobrala žezlo svetlu.
V mojej duši nastala hmla.
Tenká, no predsa nepriehľadná.
Rukami šmátram po zemi,
či predsa, niekde mi okuliare nepadli.
Hľadám ich, no ruky sa mi vnárajú do hmly.
Strácam nádej, oddávam sa beznádeji.
Okuliare nehľadám, a iba sedím.
Čakám, kým samotné prídu.
No vidím iba hmlu.
Tápam v nej, strácam sa.
Viac je pre mňa priateľom iba tma.
YOU ARE READING
Ja - Zbierka Básní
PoetryNiečo zo mňa. Niečo, čo opíse všetky pocity, ktoré doposiaľ boli iba niekde hlboko v mojej mysli.