Ahojte, po dlhšom čase som tu aj s novou básňou.
Je inšpirovaná knihou Dopisy ztraceným, ktorú si mimochodom musí prečítať každý, lebo je úžasná :D
Btw, budem rada za komentár :)
Dopisy strateným
Skala hrobu tlačí ma,
no nezakolíšem sa.
Tisnem pero na papier,
a rozmýšľam.
Slová, plné pocitov,
tie sú dávno stratené.
Ticho si odfrknem.
Som ako blázon,
čo verí na duchov.
Viem, že ma tam niekde
proste
počuje.
Neviem kde som myšlienkami,
pero krúži po papieri,
tvoria sa na ňom kaluže,
slza na líci sa vo vetre kolíše.
Drsný povrch papiera
ma preberie zo sna.
Očami mrknem na kameň,
pod ktorým je pochovaná.
Musím písať,
vraví hlas v mojej hlave.
Ona to tak chce.
A tak sa trápim.
Tisnem pero na papier,
aj keď viem,
že ma nepočuje.
ČTEŠ
Ja - Zbierka Básní
PoezieNiečo zo mňa. Niečo, čo opíse všetky pocity, ktoré doposiaľ boli iba niekde hlboko v mojej mysli.
