Spisovateľ

kapitola 1

Som amatérsky spisovateľ, ktorého práca je vždy odmietnutá. Inými slovami som nezamestnaní. Ani si nepamätám, kedy som sa naposledy dotkol ženy.

Dneska? áno samozrejme, žiadny problém.

Jediná práca, ktorú dostanem, je od môjho priateľa, ktorý ma žiada, aby som prišiel a staral sa o jeho bar a to býva raz za čas.

prišiel som do baru obliekol som si košeľu a nohavice a išiel som pri pult. krátko pred koncom mojej smeny došla jedna tmavo vlasá žena nebudeme si klamať ale bola sexi.

prepáčte slečna ale už zatvárame.

sadla si na barovú stoličku pri pulte kde som stál ja tvárila sa ako keby ma nepočula.

prosím... môžem si dať aspoň jeden drink?
tak som jej nalial aj keď som tušil že to len jeden pohárik nebude .

ako pila pohárik za pohárikom som si na nej všimol že je smutná.

kretén!

bolo mi ju ľúto... nadávala zrejme na nejakého týpka ktorý sa zrejme na ňu vykašlal.

prepáčte pani ste v poriadku?

Sakra... Mal by som zavolať niekoho známeho pre ňu.

prepáčte aké je vaše číslo domu?

nedostal som žiadnu odpoveď. čo teraz? nemôžem ju len tak tu opustiť.

oprel som si ju o rameno a išiel som ju zaniesť do hotela.

otvoril som dvere od izby a položil som ju do postele. Neviem prečo ale strašne sexi vypadala aj na to ako bola strašne zničená chudinka.

Jej pokožka vypadala tak jemne že som mal nutkanie sa jej dotknúť. ach toto je celé zle! nemal by som niečo takéto robiť ani ju nepoznám...

Práve som sa chystal odísť ale zrazu ma niečo chytilo a zrazu som bol nad ňou. bola to ona? mala stále zavreté oči. možno nechcela aby som od nej išiel preč.

objala ma, jej prsia sa dotýkali mojej hrude, robí mi to schválne? chvíľku mi to trvalo kým som sa trošku osmelil, mám niečo teda spraviť? alebo odísť? absolútne som nevedel čo mám robiť. no dobre teda... aj tak nemám čo stratiť... tak som sa jemne dotkol jej pŕs. boli tak príjemne mäkké že som sa ich nechcel pustiť. nedalo sa to ovládnuť a môj penis dostal erekciu. mám ju teda pretiahnuť? odopol som si zips na nohaviciach. počkať počkať čo keď je toto nejaký podvod? tak toto nie...

Zbohom, nič som nespravil...

Ako som kráčal domov tak som si v hlave hovoril. bolo to pekné odo mňa  že som tej žene pomohol dneska, spravil som dobrú prácu ale čo keď to bol ozaj nejaký podvod?

Prišiel som domov a hneď som sa uložil do postele. ach... stále neviem zabudnúť ten pocit ako som sa dotkol jej pŕs bolo to úžasné... prestaň na to myslieť! urobil som čo som mal urobiť.. som si hovoril.

Radšej už idem spať...

*klop* *klop*

Strýko? Si zaneprázdnený?

Hej! povedal som ti že máš klopať keď ideš do mojej izby! a prestaň ma volať strýko niesom až tak starý!

Ale toto je naliehavá situácia! Potrebujem priniesť mojich rodičov do školy... mohol by si isť namiesto nich ty?

ach jaj... už zase?

tak som teda išiel.

*klop* *klop*

poďte ďalej...

Dobrý de...ň.

myslel som že sa mi snívalo bola to ona! tá žena ktorú som včera odprevadil do hotela z baru.

Takže vy ste Dominikín otec?

ach nie nie... jej rodičia sú momentálne zaneprázdnený tak preto som tu ja. Som len jej strýko čo býva o poschodie vyššie od jej domu!

*ticho*

takže ste sa dostali bezpečne domov?

oh áno... vďaka vám

smiem sa spýtať čo sa stalo s bývalou triednou učiteľkou?

no odišla už do dôchodku, takže teraz som ja nová triedna učiteľka.

Moje meno je Erika teší ma.

teší ma Erika ja som Kamil.

*trápna chvíľka ticha*