Luna's direction

Prológ

Bolo teplé popoludnie, fúkal príjemný jarný vetrík. Malé vĺča otvorilo oči, všetko okolo sa zdalo také rýchle. Ležala pohodlne uložené v jaskyni Alf, mech bol mäkký a nadýchaný. Bolo to už niekoľko dní čo sa narodila, za tú dobu už pochytila zopár informácií. Zrazu k nej pristúpila vlčica väčšieho vzrastu, jej srsť bola čierna ako uhol a až prekvapivo hustá. Jej oči žiarili prenikavou tyrkysovou farbou, vĺča sa v jej pohľade strácalo ako keby v očiach mala nekonečne more. Na čele mala podivný žiarivý znak, a na nose niekoľko žiarivých čiar. Z tranzu ju prebrali slová onej vlčice. „Ako vidím oči si už otvorila. Zaujímavé, tvoji súrodenci ešte nie, ale to sa o nedlho zmení neboj. Mimochodom som Eclipse, lovkyňa tejto svorky. Tvoji rodičia majú veľa prace, veď vieš Alfovstvo je vyčerpávajúce" jej tón bol vysoký, ten hlas...malému tvorovi ešte neoboznámenému svetom prišiel hlas neskutočne povedomý. Ťažko prehltla, z jej malého hrdla vyšlo niekoľko piskľavých slov. „Ah-hoj, Eclipse." Jej prenikavé oči si ju zo záujmom prehliadli. Jemne zastrihala ušami, nečakala že vĺča prehovorí jej hlas ju prekvapil. Chcela niečo prehovoriť, už-už sa jej otvárala tlama. Než stihla prehovoriť dobehla k nim ďalšia vlčica, srsť bola nádherne ryšavá veľmi nezvyčajné sfarbenie. Jej telo bolo svalnaté, keď jej pohliadla do očí zostalo v šoku oči boli zlaté, vyzerali ako by v nich horel oheň. Cez ľavé oko mala malú jazvu, chýbal jej kusok ucha. Srsťou jej prešiel podivný mravenčí pocit, nespokojne sa otriasla svaly mala stuhnuté. „Lou už otvorila oči? To je výborne, nečakala som že to bude tak skoro." Jej hlas mal hlboký tón, vzbudzovala rešpekt mohutná hruď ktorá sa zväčšovala a zmenšovala každým jej výdychom. „Áno, Alfa. Je prekvapivo vyspelá. Ale to je u Vašeho rodu zvyčajne" povedala Eclipse úctivom tónom, v očiach sa jej niečo zablyslo. Vĺčatu sa to vôbec nepáčilo, nechápalo prečo sa vlčica s havraňou srsťou zrazu chová tak podradene. Ryšavá vlčica sa napriamila a vypla hruď. „Už musím ísť, aj ty by si sa mala chystať na lov čoskoro vyrážate a je treba veľa úlovkov svorka už dlho hladuje" povedala prísne, tentokrát bol tón vážny a naliehavý. Než si vĺča mohlo niečo uvedomiť ryšavá aj čierna vlčica odišli. Sledovalo ich ladný beh, striedali packy huňatý chvost sa im natriasal. „Čo to hovorila? Lou už otvorila oči? Kto je Lou? Ja?! To meno sa mi páči ale čo keď nehovorila o mne...ale čo keď hej? A prečo sa chovala tá ryšavá vlčica tak nadradené?" V jej malej hlavičke vírilo toľko otázok. Začala sa rozhliadať po okolí, jaskyňa bola obrovská pod ňou bola veľká kopa machu, z vonku naň dopadalo niekoľko lúčov niečoho žiarivého. Žažmurala a prebudila sa v nej zvedavosť. Plazila sa k veľkej diere, po pohodlnom machu to nebol problém. Do očí ju uderila oslepujúca žiara, jemný vetrík čechral srsť. Všade okolo bolo toľko farieb, zvukov a pachov. Toľko nových podnetov, vo vzduchu zrazu zacítila štipľavý pach.
„Líšky! Líšky!!." z diaľky začula prenikavý a vystrašený hlas. Nemala tušenia kto alebo čo sú líšky. Všade nastal zmätok, vlci behali sem a tam zavýjanie sa ozývalo všade okolo, zrazu ju niečo chytilo za zátylok. Jediné na čo sa zmohla bolo nespokojné kňučanie, všetky pachy prekryl jeden silný. Lou musela zvraštiť čumák, nechápala odkiaľ pach pochádza. Pochopila keď v po jej pravej strane uvidela v kaluži červenej tekutiny mohutného vlka, šedú srsť mal zlepenú onou tekutinou, z jeho hrdla sa drali podivne zvuky a z jeho oči unikal pomaly plameň života. Stále nevedela kto ju drží za zátylok ale stisk zrazu zosilnel, cítila pocit akoby sa jej milión ihličiek zapichlo do tela, zahmlilo sa jej pred očami všade bol cítiť podivný pach červenej tekutiny.

No neviem, nie som s tým úplne spokojná príde mi to nudné a klišé. Ale pokiaľ sa Vám prológ páčil budem rada za vote alebo komentik. Pokiaľ máte záujem o 1 časť poprosím aspoň 8 votes, ďakujem. Vaša Luna 🖤🔥