Náhoda? Nemyslím si! || Separ ff ✅DOKONČENÉ✅

25.

Chalani zatiaľ ležali. Došiel Osťo. Podal nám poskladané krabice a vrecia.

S: Akože chalani, halo to nám nepomôžete?

Sp: Jasne, že pomôžeme.

Separ sa postavil. Poskladal dve krabice. Do tých dvoch krabíc sme dali nejakú tu kozmetiku čo mala Beka. Dame pomáhal Beke skladať tričká do vriec a Osťo ten dával do ostatných vriec nejake bundy a zimné veci. Všimla som si, že Dame sa moc obtiera okolo Beky. Už vidím ako dnes bude spať u neho. Separ sa tiež pár krát obtrel, ale vážne, že nenápadne. Keď sme mali pobalenú polku izby tak sme to začali nosiť dole do auta. Nosili sme to traja. Ja, Osťo a Separ. Dame a Beka ostávali hore. Keď sme odniesli poslednú krabicu z tej polky tak sme zistili, že budeme musieť dávať ďalšiu várku vriec a krabíc do Dameho auta. Keď sme kráčali hore schodami do Bekinej izby tak sme počuli hlasný smiech. Tak sme vybehli hore že čo sa tak smejú. Keď sme to videli tak sme začali smiať aj my. Zabudli sme dať do jednej krabici s kozmetikou make up. Ktorý bol položený na nočnom stolíku. Stalo sa to že keď sa Dame hodil asi po 10krat na posteľ tak niako to nevypočítal a zjebal sa dole. A na neho ten otvorený make up. Jak tak bol na štyroch tak na hlave mal vyliatý asi celý make up. Strašne sme sa smiali. Keď sme sa nejako pozbierali tak Dame sa šiel umyť. My sme zatiaľ balili ostatne veci. Dame došiel z kupelky za nami.

D: Do piči to nechce ísť dole!

S: Ale aspoň trochu ti to zišlo.
S: Keď dôjdeme do Bratislavy tak ti s tým niečo spravím.
D: Diky.

Tak sme balili a stále sa smiali. Hoci čo sme našli v tej izbe. Keď sme mali pobalenu druhu várku tak sme si zapálili v okne.

Sp: Haluz toto...

O: Strašne sa smejem.
D: Mohli by sme sťahovať častejšie.
S: Ale jasne rovno každý druhý deň.

Zasmiali sme sa. Keď sme mali dofajčené tak sme začali nosiť druhu várku do Dameho auta. Keď Separ nakladal do auta posledné vrece tak došli Bekiny rodičia.

Rd-Rodičia

Rd: Beka! Čo sa to tu deje?!
B: Sťahujem sa.
Rd: To si nám akože kedy chcela povedať?
B: Teraz.
Rd: A kto sú títo divný potetovany ľudia?
B: To je Adam.
D: Dobrý.
B: Toto je Mišo.
Sp: Dobrý deň.
B: A toto je Osťo.
O: Pekný deň.
B: A Simu už poznáte...
S: Dobrý.
Rd: A toto si akože ako predstavuješ? Teraz odídeš a začneš fetovat a piť? Potom sa táto banda nenormálnych ľudí na teba vykašle a dojdeš domov s bruchom.
B: Presne tak ako si povedala. Ak dovolíš idem si pobaliť ešte zbytok vecí. Som dospelá a môžem si robiť čo chcem!
Rd: Dobre ale potom neplač.
D: Kľud teta. My mame Beku radi. Nikdy by sme sa na ňu nevykašlali.

Všetci sme prikývli

Rd: No šak to sa uvidi...

Tak sme všetci šli hore schodami bez slova pobaliť ďalšie veci. Jej rodičia si sadli pred telku a neriešili.

B: Sorry za toto divadlo...

D: To je v pohode nič sa nestalo.

Všetci sme sa objali.

Sp: Zabudni na to. Teraz sa usmej a mysli na to ako prežiješ svoj život bez terorizovania.

Pobalili sme posledné maličkosti do krabíc. Izba bola prázdna. Len nábytok tam ostal. Každý sme zobrali dve krabice. A šli ich hodiť Osťovi do auta.

B: Počkáte chvíľku? Idem im oznámiť že už idem.

Skupinovo sme odpovedali
"Jasne v pohode chod počkáme ťa"

Tak sme stáli pri autách. Mňa Separ držal v objatí. Milujem to. Došla Beka. Separ zatiaľ vyparkoval auto z dvora. Beka zavrela bránu. Zapálili sme si ešte pred barákom.

Sp: Zastavme sa pred tými potravinami.
D: Jo, ja si zbehnem kúpiť nejaky chlast už sa mi míňa...
Sp: Kúp si čo chceš, ale ja musím cigarety.

Tak sme sadli do auta a šli do potravín.

Sp: Bekiny rodičia nejsu celkom v pohode...

S: Čo ti poviem, oni sú takí...
Sp: Má 24 kokot, ale oni sa chovajú k nej ako k 5 ročnej.
S: Čo sa dá robiť. Bude jej lepšie.

Boli sme pred potravinami. Všetci sme vystúpili z auta. Dame a Separ išli do potravín. Vraj kúpiť iba chlast a cigarety. Neverím tomu. Tak sme na nich čakali a rozprávali sa. No jasne. Zase kúpili milon iných veci. Hodili to do auta. A zapálili sme si.

D: Zajtra to oslávime.
Sp: Mohli by sme.
B: Som rada, že môžem bývať u Simi.
D: Beka inak nechceš dnes prespať u mňa?
B: Rada.
Sp: Sima a ty čo budeš sama doma s vreciami?
S: Vyzerá to tak...
Sp: Šak poď ku mne ja len rad budem.
S: Ak ti nebudem vadiť.
Sp: Si sa zbláznila?
D: Takže ideme k tebe Sime, vynosíme hore veci, dáme si tvoju vynikajúcu kávu a každý ideme svojim smerom.
S: Súhlasím.

Nastúpili sme do aút a šli ku mne.

Sp: Som rád, že budeš u mňa konečne ťa budem mať pri sebe.

S: Aj ja som sťastná.

Sp: Ťa chytím a už ta nepustím.

Ach. Pri týchto jeho slovách som sa roztápala. Počas cesty ma držal za ruku. Po pól hodke sme boli pred bytom. Chalani zaparkovali. Otvorili kufre a začali vykladať. Dohodli sme sa, že ja so Separom to budem nosiť hore a Beka, Dame a Osťo to budú nosiť k výťahu. Tak sme zobrali nejakých 6 krabíc a išli hore výťahom. Našťastie fungoval. Boli sme na dvanástom. Položila som krabice a otvorila dvere. Prvých 6 krabíc bolo doma. Keď som položila krabice tak Separ ma chytil za boky a začal mi bozkávať krk.

S: Aleee to si necháme na večer...
Sp: Hmmm, už sa teším.

Dala som mu pusu a šli sme pre ostatné veci. Takto sme sa vyviezli asi 15x kým sme všetko nanosili hore. Zamkli autá a šli sme všetci hore. Boli sme jak sardinky v tom malom výťahu. Ja nalepená na Separovi, Beka na Damem a Osťo niekde v strede. Došli sme hore. Sadli si na gauč a pili kávu, ktorú som spravila.