19.Asi sme mrtve a sme v pekle.

9 0 0
                                    

Vôbec som nečakala čo sa potom stane.
Vytočila som jeho čislo. Raz zazvonilo a hneď sa ozval.
,,Nemám čas Dorka" a zrušil.
,,Čo to malo byť?"
,,Čo?" Opytal sa ma Dominik.
,,Proste ma zrušil, toto este nikdy nespravil" povedala som smutne.
,,Dorka to je v pohode. Možno má niečo dôležité"
,,Možno"
,,A písal mi Freďo a tak ideme ešte trochu vonku"
,,Dobre" povedala som a usmiala sa.
Vybrali sme sa k Rachel. Obidvaja stáli pred bránov. Vystúpili sme a išli k nim.
Chalani chceli ísť do baru. Ja s Rachel sme sa išli prejsť. Vybrali sme si smer mlyn. Boli sme uz tam a všimla som si ze sa mi rozviazala šnurka. Zohla som sa ze si ju zaviažem a viac si nepametám.

Dominikov pohlad

Išli sme s Freďom do baru. Obiednali sme si pivo. Už od príchodu som mal nejaký divný pocit. Zobral som mobil a vitočil Dorku. Volal som jej asi 20 krat no nezdvihla mi. Freďo volal Rachel no tá to tiež nezdvíhala. Potom mi prišla správa.

Dorkin pohľad

Zobudila som sa z bolestov hlavy.
Pozrela som sa vedla seba a tam ležala Rachel. Až teraz som si uvedomila že obidve mame pásku na ústach a zviazané ruky aj nohy. Keď som si uvedomila kde sme , rozplakala som sa. Štuchla som do nej a prebrala sa.
Snažila sa rozprávat no nič som jej nerozumela. Priložila som svoje usta k jej rukám. Hneď pochopila o čo ide a strhla mi ju dole.
,,Auuu" zaknučala som . Potom som ja dala jej dole pásku.
,,Kde to do riti sme?"
,,No Rachel uprimne asi sme mŕtve a sme v pekle" odpovedala som zúfalo.
Otvorili sa dvere a dnu vošiel . Počkať. Čo?? Dnu vošiel Parker.
,,No asi nie" odpovedala mi.
,,Vidím ze ste si nejak poradili s paskami" povedal s usmevom a pristúpil ku mne.
,,Pusti ju. Počuješ!! Mňa tu nechaj ale ju pusti. Ona ti nič neurobila" hovorila som už s plačom.
Pristúpil ešte bližšie a strelil mi facku. Rachel sa nahnevala a chcela mu streliť no neuvedomila si že ma ruky zviazané.
,,Uzavrieme dohodu. Pustím ju ,keď napíšeš Dominikovi že si v poriadku" povedal.
Rachel kričala nech to nerobím ale ja som jej chcela pomôcť. Prikívla som. Odviazal mi ruky a podal mi mobil. Odoslala som správu.
,,Dorka ,vsetko bude v poriadku" posledny krat povedala a vybehla z dverí.

Dominikov pohľad

Písala mi Dorka.
,,Som v poriadku"
Trochu som sa ukludnil ale stále som mal ten zvláštny pocit. Asi o 10 minút sa rozleteli dvere a dnu vbehla roztrasená Rachel.
,,Musite jej pomoct,rychloo"
,,Komu?"opytal sa Freďo.
,,Dorka" povedal som a utekal k autu. Nasadli sme a Rachel ma navigovala.
Mlyn. Mohol som si mysliet. Vbehol som dnu a zletel schodmi do pivnice. Dvere boli zamknuté. Kopol som do nich no nič. Kopol som silnejšie a dvere spadli.
Dorka ležala na zemi a ten debil sa ku nej sklánal. Prišiel som k nemu a zhodil som ho na zem.
Zacali sme sa byt.

Freďov pohľad

Hneď som volal políciu a Rachel isla k Dorke. Snazil som sa odtiahnuť Dominika od Párkera . Asi o 10 minút tu bola polícia zo sanitkou. Dorku aj Rachel zobrali do nemocnice. Dominik chcel ist strašne s nimi no musel ist na policiu.
Tam sme vypovedali.Potom sme išli za dievčatmi do nemocnice.
,,Dobrý deň. Prišli sme za Dorotou Darlingovou a Rachel Rainoldsovou."
,,Dobrý deň. Izba čislo 114"
Hneď sme sa tam vybrali. Dominik bol v strásnom strese. Zaklopali sme a vošli dnu. Dorka mala zapojenu infúziu a Rachel len zalepené čelo aj peru. Dorka vyzerala ovela horšie než Rachel. Dominik sa postavil k nej a chytil ju za raku.
,,Vy ste?" Ozval sa doktor keď vstupil do izby.
,,My sme priatelia tychto dievčat" ozval som sa.
,,Môžte ist na chvílku von?"
,,Ano" povedali sme naraz z Dominikom.
,,Takže slečna Rainoldsová ma len pár odrenin a roztatu peru. No zo slečnou Darlingovou je to trochu horšie. Je podchladená má modriny a nalomenú klučnu kosť. Ale nebojte sa bude v poriadku. Dnes ju prepustíme domov ale zajtra musí prist na previazanie ruky"dokončil doktor. Videl som že sa Dominikovy uľavilo. Podakovali sme a vošli do izby.

Dominikov pohľad

Vošli sme do izby a Dorka už bola hore.
Pribehol som ku nej a rychlo ale jemne ju obial.
,,Som tak rád že si v poriadku"
,,To aj ja" povedala a obiala ma silnejšie.
Po chvíli som sa odtiahol a oznámil som jej ze ideme domov už dnes. Bola strašne rada.

Ahojteee. Nová časť po dlhšej dobe. Strašne sa ospravedlnujem ale nemala som čas. Bolo toho dosť.😘😂tato je trochu kratšia ale je tu😘vidime sa❤

,,Očarený zlom" MlýnDonde viven las historias. Descúbrelo ahora