Francúzsky zázrak

Návšteva Angeliky strávená v mojej izbe

..Bolo presne 20.00 keď som nastupovala do autobusu.Čudovali by ste sa koľko ľudí chodí ešte tak neskoro po meste a len tak sa túla.Možno majú aj oni nejaké hobby a preto cestujú aj takto neskoro večer-zamýšľala som sa.Po nejakej chvíli som vystúpila.Pred domom som sa na chvíľu pozastavila.Celý dom bol rozsvietený,teda vo všetkých izbách sa svietilo.Čudovala som sa prečo! Vždy keď je mama doma,tak sedí len v kuchyni a ťuká do počítača.Ja som obvykle len vo svojej izbe alebo v obývačke.A teraz?! Rozsvietený dom ma prekvapil.Vošla som dnu a ozvala som sa: "Mami? Už som doma.Čo robíš?".Mamu som len zazrela behať po celom dome a bola nejaká nespokojná. Vošla som dnu a keď som mamu zbadala s vysávačom v ruke , skoro ma trafil šľak. 

Išla som si vybaliť veci , vtom ma zavolala mama dole. "Dnes k nám príde návšteva!" povedala mama sebaisto. "Nejaká Pani mi volala ohľadom teba." pokračovala. V prvom momente som sa zľakla čo som spravila, hlavu mi obkolesilo milion otázok kto k nám príde. Mama ma poslala umyť riad,zatiaľ čo ona chystala na stôl poháre s malinovkou. Zrazu zahučal náš zvonček na dverách a z maminych úst vyhrkla veta: "Správaj sa slušne!"...

"Dobrý deň pani Kristína! Ja som Angelika Rokfordová a prišla som sa s vami porozprávať ohľadom vašej dcéry. Mama pozvala pani Angeliku ďalej. Len čo si sadli na gauč mama ma poslala do izby. Nevedela som čo si mám o tom celom myslieť. Nedalo mi to a začala som ich odpočúvať pri dverách. "Vaša dcéra je veľmi talentovaná a bola by škoda to nevyužiť! Verte mi!".

Po tejto vete,ktorá vyšla z úst istej pani Angeliky som mala pocit , že mamu táto informácia zaskočila."Neviem o čom hovoríte!" začula som hlas mami. Následne som nepočula nič, len nejaký šramot. Zrazu sa ozvala pieseň, na ktorú som na poslednom tréningu cvičila choreografiu na spôsob labutieho jazera. Nevedela som čo sa tam dole robí a tak mi zvedavosť nedala a musela som vykuknúť jedným okom cez zábradlie vedľa schodov. Pani Angelika držala v ruke tablet a mama sa doň pozerala. Nevyzerala veľmi nadšene , zatiaľ čo Angelika žiarlila. Po chvíli si niečo pošepkali a mama ma zbadala. Vyhnala ma opäť zavrieť sa do izby a už som nič nemohla počúvať ani vidieť. Sadla som si ZASE na posteľ a čakala som pokiaľ mi príde mama vynadať. Pustila som si hudbu a netušila som čo sa deje v našej obývačke , v ktorej atmosféra určite zhustla...

O malú chvíľu som si spomenula na tú hudbu v Angelikinom tablete. Na tréningu ho mala zo sebou a natáčala. Vtedy som ešte nechápala načo jej to bude ale teraz..no neviem , hlavu mi obkolesilo znova tisíc myšlienok a nevedela som čo si mám o tom celom myslieť. V kútiku duše som verila,že mama ma začne podporovať v tom čo ma baví,ale na druhej strane som sa bála , čo bude keď pani Angelika opustí náš dom a mama sa nebodaj naštve..