Maisie sa so svojimi kamarátmi vydáva na stanovačku do lesa, keď ich zrazu prekvapí nečakaná búrka.
Ako sa Maisie vracia domov na bicykli, okolnosti ju privedú k záhadnému mužovi, ktorý jej zverí dôležitú úlohu.
Slová tohto muža možno napokon zmeni...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,To je nanič," vzdychol si Ricky, keď mu z vlasov voda kvapkala na oblečenie, ktoré už bez toho bolo dosť mokré. Než sa dažďové kvapky roztancovali, nebolo na oblohe ani mráčka. A teraz - nebo potemnelo, dážď zúrivo plieskal a z lesnej cestičky tvoril močarisko. Prišiel len tak odrazu, akoby chcel prichystať ľuďom prekvapenie - pre mnohých nemilé, čo bol aj prípad dvanásťročnej Maisie, ktorá s kamarátmi práve vyrazila na kemping do lesa.
,,Máme po stanovačke," zavrčal Mike nakláňajúc hlavu dohora, akoby hľadal pôvodcu tej náhlej búrky.
Maisie si v náručí poťažkala spacák, aby z neho aspoň trochu odkvapkala dažďová voda, čo bolo však úplne zbytočné, keďže prichádzali ďalšie a ďalšie kvapky. ,,Všetko máme premočené," povedala nešťastne.
,,Čo teraz?" spýtala sa Holly, ktorej hlas bolo cez hukot dažďa sotva počuť.
,,Najlepšie bude, ak sa vrátime domov," odvetila Eloise zamračene.
Maisie vzdychla. Nikto nemal radosť z toho, že prší. Búrka im zničila všetky ich plány na dnešnú noc. Chlpáč, jej hnedý fox teriér, ktorý sa práve pokúšal skryť pri Maisiených nohách smutne zakňučal. ,,El má pravdu," zvýšila hlas, aby ju kamaráti počuli. ,,Musíme sa dostať domov skôr než -"
,,Začnú šľahať blesky," doplnil ju Mike.
,,Tak dobre," prikývol Ricky. ,,Môžeme ísť kempovať zajtra."
,,Snáď bude lepšie počasie," dúfala Holly.
Nebo preťal prvý blesk, čo päť detí okamžite prebralo z premýšľania. ,,Rýchlo!" zavelili Ricky a Mike naraz. Všetci vysadli na svoje bicykle. Našťastie nestihli zájsť až tak ďaleko od cesty, takže pre nich nebude veľký problém dostať sa domov. Až na Maisie, ktorá bývala opačným smerom. Vzala Chlpáča do náručia a posadila ho do košíka pripevneného k jej bicyklu.
,,Mais, nemáš to domov ďaleko?" opýtala sa jej Eloise.
,,Neboj sa. Poznám skratku cez les, čo vedie až priamo ku nám," odvetila bez váhania.
Na Hollynej tvári, ktorú lemovali premočené ryšavé vlasy sa na chvíľu zjavil údes. ,,Si si istá? Nie je to nebezpečné?"
,,Prešla som ňou už stokrát. Len choďte, zvládnem to," uistila kamarátov.
,,Tak fajn, vidíme sa zajtra v škole," povedal Mike.
,,Maj sa, Maisie," rozlúčila sa Eloise a všetci štyria jej zakývali. Potom sa zapreli do pedálov a zmizli medzi stromami.
Maisie si z tenisiek odviazala šnúrky a tiež vysadla na bicykel. Mokrý spacák si položila do lona a priviazala ho šnúrkami k riadidlám bicykla, aby jej nespadol. Chlpáč na ňu smutne hľadel svojimi hlbokými, tmavými očami. ,,Neboj sa, Chlpáčik. Hneď sme doma, v teple a v bezpečí," pohladila ho po mokrej srsti a vyrazila vpred.
