Maisie sa so svojimi kamarátmi vydáva na stanovačku do lesa, keď ich zrazu prekvapí nečakaná búrka.
Ako sa Maisie vracia domov na bicykli, okolnosti ju privedú k záhadnému mužovi, ktorý jej zverí dôležitú úlohu.
Slová tohto muža možno napokon zmeni...
Došiel si na koniec ďalšej mojej poviedky a ja mám pre teba opäť niekoľko slov :).
V prvom rade sa ti chcem poďakovať, že si sa pustil do čítania. Tí, čo ma poznáte iste viete, koľko to pre mňa znamená :). Som rada, že si si na prečítanie našiel čas a verím, že som nesklamala.
Ako vlastne tento krátky príbeh vznikol? Pravdupovediac ani neviem. Možno som chcela skrátka napísať niečo nové, alebo som chcela použiť obálku, ktorú som si už dávnejšie vyrobila. A možno som len chcela v nejakom príbehu mať postavu s menom Maisie :D.
Príbeh sa zrodil v mojej mysli len včera večer, a preto je to zatiaľ môj rekord v písaní :D.
Ale o tom som ti tu, milý čitateľ, samozrejme nechcela rozprávať :). Chcela by som v krátkosti vysvetliť hlavné myšlienky príbehu, pretože som si vedomá toho, že nie všetko úplne dáva zmysel, keďže som jeho písaniu venovala v podstate iba jeden deň. No rozhodla som sa, že už nič nebudem meniť, a nechám ho tak, ako je :).
Teda. Tento príbeh vlastne obsahuje dve hlavné správy, ktoré som tebe, ako čitateľovi zamýšľala odovzdať (čo neviem, či sa podarilo, ale pevne v to verím ;)).
1. Že každý človek má v sebe búrku – niečo krásne a divoké, a ak to bude zveľaďovať, môže to priniesť radosť aj druhým ľuďom a môže z toho byť majstrovské dielo.
2. Že akékoľvek životné búrky nás postretnú, nemáme vyčkávať, kým prejdú, ale máme sa naučiť v nich nájsť to pekné, niečo z čoho sa môžeme tešiť. Pri tejto druhej myšlienke som sa inšpirovala citátom od Tomáša Reháka, ktorý znie:
„Život nie je o čakaní, kým prejde búrka, je o tom naučiť sa tancovať v daždi.“
(Aby ste si nemysleli, že je to z mojej hlavy, haha :D)
Preto aj ty, milý čitateľ, nech sa už ocitneš v akokoľvek hroznej situácii, neboj sa tancovať v daždi :). A možno pritom objavíš aj krásy svojej vnútornej búrky.
Ostáva mi už len dúfať, že sa ti príbeh páčil, a že ti priniesol aspoň niečo. Pevne v to verím a ešte raz ti ďakujem, že si sem zavítal.
Maj sa krásne! :)
(A pridávam ešte gif z môjho obľúbeného filmu Most do krajiny Terabithia, ktorým som sa tiež tak trošku inšpirovala :D)
Kaylie
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
