V aute som sa ho opýtala, kam ideme ale bolo to márne, keďže mi zase nič nepovedal. Vraj prekvapenie. Cesta autom bola pomerne rýchla, išli sme asi iba 10 minút, keď zastavil neďaleko veľkej pláže.
Otvoril mi dvere, vystúpila som a za ruku ma niekam viedol. Prešli sme pár metrov, keď som to uvidela.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Emma: "Daniel, to vyzerá nádherné."
Daniel: "Nie tak ako ty."
Sadli sme si, trochu sme sa rozprávali a potom prišiel čašník, ktorý nás celý večer obsluhoval. Nosil nám jedlo, dolieval víno. Toho vína sme vypili dosť veľa popravde. Celý večer bol úžasný, čas ubiehal tak rýchlo, že som si to ani neuvedomovala. Bolo okolo deväť hodín večer. Daniel sa poďakoval čašníkovi, on nám ešte poprial pekný zvyšok večera a odišiel.
Na pláži nebol nikto iný. Boli sme tam len my dvaja. Slnko zapadalo za oceán a vyzeralo to nádherne. Krásny západ slnka, Daniel vedľa mňa, nechcela som, aby sa tento moment skončil.
Emma: "Daniel ju tu nádherne. Ďakujem."
Daniel: "Nemáš začo ďakovať. To ja by som mal byť vďačný za to, že tu so mnou vôbec chceš byť. Stále to nechápem. " trochu sme sa zasmiali.
" ehmm..... Emm. Ešte jednu otázku mám na teba."
Emma: "počúvam" srdce mi bilo neskutočne rýchlo.
Daniel: "Urobíš ma tým najšťastnejším mužom na svete a staneš sa mojou priateľkou?" keď to hovoril pozeral sa mi priamo do očí.
Emma: "Áno, Daniel, samozrejme, že budem!" objala som ho. Potom sme sa trochu odtiahli a pobozkal ma. Chvíľu sme sa bozkávali a potom Daniel povedal: "poďme si zaplávať"
Emma: "Ty máš čo s tým plávaním? Určite nejdem teraz do vody, musí byť studená."
Daniel: "prosiiiiiiiim" urobil psie oči a ja som znova nemohla odolať.
Začali sme sa vyzliekať a ja som si uvedomila, aké spodné prádlo mám na sebe. Nechcem, aby ma v tom videl. Je to veľmi odvážne, dokonca aj na mňa. Keď si dal dole tričko, rychlo som ho zobrala zo zeme a obliekla si ho na seba. Daniel sa zasmial.
Emma: "Čo?"
Daniel: "nič nič"
Daniel mi ponúkol ruku a obaja sme vošli do vody. Presne ako som si myslela. Bola studená. Mala som pocit, že mi zamrznu nohy. Keď mi bola voda po kolená, zastavila som sa, nechcela som ísť ďalej. Bola mi hrozná zima. Daniel bol asi dva kroky predomnou ale keď si vsimol, že som ostala stať, prišiel ku mne a objal ma. To objatie ma zahrialo. Išli sme ďalej. Boli sme vo vode asi 15 minut, plavali sme, robili somariny a rozprávali sa.
Daniel: "poď, chcem ti niečo ukázať."
Vyšli sme z vody a Daniel ma niekam viedol. Po asi 2 minútach chôdze sme zastavili pri jednej skale. Daniel začal šplhat hore.
Emma: "Čo to robíš?"
Daniel: "poď hore, ideme odtiaľ skočiť do vody."
Emma: "to určite nie. Bojím sa sa výšok. A neviem šplhat. Čo ak sa pošmyknem a spadnem."
Daniel: "neboj sa. Ja viem, že to zvládneš a budem ťa držať, aby si nespadla."
Dôverujem mu. Začala som šplhat hore. Daniel ma podopieral, aby som nespadla. Už sme boli skoro hore, ale pravá noha sa mi pošmykla a ja som skríkla. Daniel ma ale držal. Nespadla som, kvôli tomu, že ma držal. Vymenili sme si pohľady a konečne sme sa vyšplhali hore.
Až keď som bola hore som si uvedomila akú hlúposť som spravila. Bojím sa výšok a neviem ako zídem dole.
Emma: "ako zídeme dole?"
Daniel: "skočíme do vody"
Pozrela som na neho vydesenim pohľadom.
Emma: "ja neskočím. Ani za nič."
Daniel: "okej, tak tu zostaň." dopovedal to a skočil dole do vody. Nemohla som uveriť vlastným očiam. To vážne mi toto urobil? Akože halooo? Čo ja tu mám teraz robiť. Ja tu zomriem. Toto je môj posledný deň. On keď sa mi dostane do rúk, ja ho zabijem.
Z ničoho nič zrazu Daniel vyšiel späť na skalu ku mne. Mala som neskutočné nervy. On si tu príde len tak, akoby sa nič nestalo. Voda z neho len kvapkala.
Daniel: "tak čo? Už skočíš?"
Nemala som chuť sa s ním rozprávať. Nemohla som sa ani na neho pozrieť, pretože viem, že by som mu znova podľahla. Prišiel ku mne zo zadu a objal ma. Hlavu si položil na moje rameno. Chcela som sa brániť, ale nedokázala som to.
Daniel:" no taaak. Emm. Veď vieš, že ja ti nechcem zle. Skočíme spolu. Alebo vieš čo? Nemusíme skákať, keď nechceš. Zlezieme dole."
Emma: "nie, ja skočím." sama som neverila svojim slovám, ale chcela som skočiť. Bude to znieť cliché, ale chcela som čeliť svojmu strachu.
Daniel mi podal ruku a povadal: "tak na tri. Raz..."
Emma: "dva..."
Daniel a Emma: "tri!"
Obaja sme sa rozbehli, ale skočil len Daniel. Ja som ostala. Urbila som to narokom, nie preto lebo som sa bála (aj pre to, ale to nebol hlavný dôvod) ale pre to, lebo ma tam on nechal predtým. Začala som sa smiať. Daniel z vody na mňa zakričal : "to nemyslíš vážne!"
Ja som sa len smiala. Po chvili som skočila za ním. Obaja sme vyšli z vody a Daniel hral urazeneho. Prišla som bližšie k nemu.
Emma: "dobre vieš, že sa na mňa nedokážeš dlho hnevať."
Daniel: "v tom sa mýliš."
Emma: "však uvidíme."
Prišla som bližšie k nemu a pobozkala ho. Samozrejme, že neodolal. Keď sme sa od seba odtiahli povedala som: "vidíš? Ja som to vravela."
Zasmiali sme sa a opäť ma pobozkal.
Ruka v ruke sme išli späť k miestu, kde sme mali odložené svoje veci. Stále sme boli mokrý. Daniel si na seba natihalo svoje nohavice a ja som si vzala šaty do ruky. Nechcelo sa mi prezliekat a v Danielovom tričko mi bolo pohodlne. Vybrali sme sa smerom k Danielovmu autu.
_____________
Neviem prečo, ale táto časť sa mi nejako nepáči, aj keď som to, pochopiteľne, písala ja. 😂
