:(Pobozkaná tmou:(

my ľudia, ktorí skutočne ľúbime

Raz som povedala,že jedine komu budem veriť,že ma naozaj ľúbi,si TY.
Pretože si poznal každú moju stránku,poznal si moje názory.
Vedel si,že neviem ľúbiť,že niečo vo mne je zlomené.
Vedel si,že som mala veľa krát pocit menejcennosti, pocit že nie som dosť a,že za to nestojím.
A ty si mi písal,že som pre teba najviac a aj keď to tak niekedy nevyzerá,že som ti najbližšia.
Ja som sa cítila výnimočne,naozaj. Nie len preto,že som bola ľúbená,ale aj preto,že som ľúbila takú osobu akou si sa mi zdal... Áno zdal, pretože som bola zaslepená citmi k tebe.
No všetko to bolo klamstvo,prázdne slová,žiadne skutky.
Neviem čo bolo pravdivé,či niečo z tvojich pocitov bola pravda.
Kebyže ma naozaj tak veľmi ľúbiš,alebo ti naozaj tak veľmi chýbam,tak preto niečo spravíš,tak ako som sa snažila niečo spraviť aj ja.
Lenže teraz najsmutnejšie na tom je,že neverím,že ma niekedy niekto naozaj ľúbil,alebo bude ľúbiť. Že sa bojím,že naozaj nepríde niekto,kto sa oddá láske,kto bude pre ňu riskovať a bojovať. Tak ako som to robila ja.
Pretože my ľudia, ktorí ľúbime presne toto robíme .